Možno ten pocit dôverne poznáte: vojdete do lesa a zrazu ste v inom svete. Vzduch nám doslova „chutí“, skoro ako voda z priezračnej studničky. Spievajú vtáky, bzučí hmyz. Alebo lúky plné kvetov, vôní, včiel... Lono matky prírody je naozaj ako bezpečné objatie mamy. A aj bezpečie lieči.

​Náplasť na dušu
To, že príroda lieči dušu, tvrdia aj samotní lekári. „Na začiatku si treba uvedomiť, že človek sa narodil do prírody nahý a odkázaný na to, ako sa adaptuje na všetko, čo mu príroda poskytuje pre zachovanie života. Tomu sa človek fylogeneticky dokázal prispôsobiť, inak by zahynul,“ vysvetľuje psychiatrička MUDr. Zuzana Lajčiaková a pokračuje.

„Každý, kto trávi svoj čas v prírode, pozná ten neopakovateľný pocit blaha, rozkoše, čo mu prináša pohľad na zeleň, na sfarbené jesenné lístie, šuchotajúce listy stromov, presvitajúce slnko pomedzi stromy, vôňa lesa v každom ročnom období, tichý a neopakovateľný pokoj, v plápolajúcich listoch vôňa lesa v každom ročnom období. Prináša mu zázračné odviatie zlých naakumulovaných denných starostí.“

Samozrejme, príroda je nielen náplasť na ubolenú dušu, ale blahodarne pôsobí aj na naše telo. „Okrem takmer okamžitého pocitu pokoja a spokojnosti, ktorý nás sprevádza počas času stráveného v prírode, nám určite pomáha aj fyzická akti...