Keď kňažná Beata Laská z Kežmarku kráčala v roku 1561 k Zelenému plesu, čo sa považuje za prvý tatranský turistický výlet, išla so sprievodom po lesných cestách vytvorených drevorubačmi kosodreviny, ktorí ju ťažili na kosodrevinový olej.
Prechádzala popri nespočetnom množstve košiarov, ktoré vtedy mali pastieri v doline. Bolo to obdobie, keď o turistických chodníkoch zrejme nik ani nesníval, ale odvtedy sa za stovky rokov rozšírili tatranské chodníky do dnešnej podoby a mnohé z nich sú dláždené kameňmi. Turista napríklad kráča z Hrebienka na Skalnaté pleso a jeho vibramy celý čas stúpajú po chodníku poskladanom z tisícov kameňov.
Prvé slúžili baníkom
Prvé tatranské chodníky vznikali s objavením nerastných ložísk a so začiatkom baníckej činnosti v Tatrách. „S tým súvisela preprava rudy, dreva, dreveného uhlia, ale aj produktov od pastierov, opačným smerom zase vozili náradie, krmoviny, potraviny a iné zásoby. Najstarším dôkazom baníckej aj cestárskej činnosti je nález pozostatkov laténskej huty pod Novým Smokovcom, okrem pece sa našli tavné kokily aj s bochníčkami vytaveného železa, náradie, ozdobné predmety a dláždený úsek cesty vedúci od pece niekam smerom do Velickej doliny.
Pochádza to z piateho storočia pred naším letopočtom. Banícka a hutnícka činnosť určite pokračovala vo veľkomoravskom období aj v časoch Uhorského kráľovstva. Najdlhšie trvala na Kriváni. Sieť ciest a chodníkov po banskej činnosti bola neskôr využívaná aj inými profesiami a napokon aj turistami,“ hovorí Dominik Michalík (68), ktorý pracuje v Tatrách celý život, o chodníky sa staral ako vedúci Strediska terénnych služieb, roky pracoval tiež ako horský záchranár a v TANAP-e pôsobí dodnes.
Robili ich aj vojaci
Po vynájdení parného stroja sa začal v Európe rozvíjať priemysel, ľudia viac prosperovali a tí zo strednej a z vyššej vrstvy mali viac voľného času. Turistiku objavovali spočiatku hlavne ľudia v horách v Škótsku, ale...
Zostáva vám 85% na dočítanie.