Minulý rok odtieklo na desiatky projektov 1,024 miliardy korún. Polovica z nich plynula na akcie spojené s likvidáciu historickej jadrovej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. Potvrdil to HN riaditeľ fondu Jozef Hrabina. Z fondu sa investovalo aj do dostavby nemocnice (ZÚNZ - Závodného ústavu národného zdravia) v Trnave. Za roky 2003 a 2004 spolu vyše štvrť miliardy. Budova sa nevyužíva, lebo nie je vybavená. Financovať zariadenie malo ministerstvo zdravotníctva. Zákon o jadrovom fonde však stavbu nemocnice umožňuje, podľa neho sa z fondu môžu dať peniaze aj na "príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov v okruhu jadrovej elektrárne".
Nemocnicu asi netreba
Elektrárne, ktoré trnavskú nemocnicu (ZÚNZ) vlastnia, nevedia, či ju budú potrebovať. "Čakáme, ako sa rozhodne náš investor Enel," povedal hovorca elektrární Petrech. Navyše stavba trnavskej "jadrovej nemocnice" nie je skolaudovaná. Pre HN to povedala Eva Slováková z tlačového odboru ministerstva zdravotníctva. Vysvetlila, že podľa dohody medzi elektrárňami a Fakultnou nemocnicou v Trnave z roku 2002 ide o prestavbu bývalého Závodného ústavu národného zdravia v Trnave na Pavilón chirurgických disciplín. Pôvodne sa budovala so zámerom liečiť choroby z ožiarenia v prípade mimoriadnych udalostí.
V Trnave však nie je zlá situácia s lôžkami, ani s lekármi. Vyplýva to z vyjadrenia Kataríny Naďovej, vedúcej odboru zdravotníctva a farmácie trnavského VÚC. "Jednou z priorít kraja je modernizácia zdravotníckej techniky a vybavenia zariadení," povedala pre HN Naďová. Na území trnavského regiónu je 20 zdravotníckych zariadení, s celkovou kapacitou vyše 5 900 lôžok.
Všetko je podľa zákona
Z fondu sa minulý rok čerpalo napríklad aj na opravu dažďovej a splaškovej kanalizácie takmer 29 miliónov. Na námietku, že si elektrárne tak riešia svoje prevádzkové náklady, reaguje hovorca Slovenských elektrární Rastislav Petrech: "Aj tento výdavok sa týka závodu VYZ (vyraďovanie jadrového odpadu) a je v súlade so zákonom," zdôraznil. Na zvýšenie seizmickej odolnosti medziskladu vyhoreného paliva v Jaslovských Bohuniciach sa minulý rok z fondu vynaložilo 288 miliónov. Hrabina HN ubezpečil, že financovanie všetkých projektov je v súlade so zákonom.
Na budúci rok elektrárne predložili žiadosti na čerpanie z fondu za 1,1 miliardy len pre A1. "Z fondu sa investuje do liniek na spracovanie jadrového odpadu z A1," vysvetľuje Hrabina a upozorňuje, že niektoré sa využijú aj pri likvidácii V1, ktorá sa má začať po roku 2006. Pripustil, že A 1 mala dávno vyčleniť z majetku Slovenských elektrární, potom by výdavky na jej likvidáciu boli transparentnejšie.
Práve preto, že fond sa netvoril od začiatku prevádzky slovenských atómok, ale až v roku 1995, vznikol v ňom historický dlh. Odhaduje sa na 15 miliárd korún.
Deficity jadrovej politiky
Vláda ešte v júni 2004 uložila rezortu hospodárstva, aby zákon o jadrovom fonde zmenil tak, aby v novej podobe platil od 1. januára 2005. Čaká sa, že okrem zúženia titulov pre čerpanie fondu, rozsekne dva dôležité problémy ešte skôr, ako elektrárne získa taliansky Enel. Stanoví, koľko budú do fondu prispievať Slovenské elektrárne, aby si jadrové zariadenia naakumulovali dosť peňazí "na svoj pohreb". A určí aj, akým príspevkom sa zaťažia odberatelia elektriny, aby sa za desať rokov zlikvidoval historický dlh. Návrh zákona však stále nie je na svete, hoci začiatkom augusta štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva Eva Šimková HN povedala, že "je na 80 percent naformulovaný".
V slovenskej nukleárnej politike je ďalší deficit. Nie je vytvorená štátna agentúra, ktorá by ukladala rádioaktívny odpad, ale aj vyhoreté jadrové palivo. "Euratom (inštitúcia EÚ) na nás tlačí, aby sme pre vyraďovanie zriadili nezávislú osobu," povedal HN hovorca Úradu jadrového dozoru Mojmír Šeliga. V novom atómovom zákone to je zakotvené, ale až na rok 2007. Podľa Šeligu odklad presadilo ministerstvo hospodárstva.
ČEZ nečerpal od štátu ani korunu
V Česku je o zadný cyklus elektrární a rádioaktívne odpady postarané inak. Zriadili tzv. jadrový účet, ktorý dotuje na 99 percent ČEZ (vlastník atómok v Dukovanoch a Temelíne). Späť z neho nedostáva nič. Potvrdila to HN Kateřina Koubová z ministerstva priemyslu a obchodu ČR. Z tohto účtu sa dotuje štátna agentúra SÚRAO a vo vzdialenej budúcnosti sa za jeho peniaze vybuduje hlbinné úložisko vyhoretého paliva. SÚRAO vlastní a zodpovedá za tri úložiská rádioaktívneho odpadu, jedno z nich je v Dukovanoch. Stará sa aj o rádioaktívne odpady zo zdravotníctva.
Prevádzku a rozširovanie medziskladu vyhoretého jadrového paliva znáša v plnom rozsahu ČEZ. Aby na to nechýbali zdroje, český atómový zákon určuje, aby jadrový operátor napĺňal viazaný účet, ktorý zostáva v jeho bilancii. Jeho peniaze sa v budúcnosti použijú aj na likvidáciu jadrových elektrární.
| Hospodárenie fondu (r. 2004, v mil. Sk) | |
| Výdavky | |
| Vyraďovanie A1 | 267 |
| Nakladanie s rádioaktívnym odpadom (RAO)** | 188 |
| Republikové úložisko RAO Mochovce | 48 |
| Medzisklad vyhoreného paliva J. Bohunice | 288 |
| Ostatné projekty* | 233 |
| Výdavky spolu | 1 024 |
| Príjmy | |
| Zostatok k 1. januáru.2004 | 10 916 |
| Dotácia fondu od Slovenských elektrární | 2 617 |
| Úrokový výnos | 547 |
| Príjmy spolu | 14 080 |
| Zostatok k 31. decembru 2004 | 13 051 |
| * sem patrí aj dostavba ZÚNZ Trnava za 173 mil. | |
| ** aj s odpadom mimo SE (medicínske žiariče) | |
| Zdroj: ŠFLJEZ | |