Púštna búrka medzi čínskymi tričkami

"Ja mám certifikáty na dovážaný tovar. Mnohí iní obchodníci nie," oznámil včera inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI) spolumajiteľ veľkoskladu s textilom na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave. Prišli na neohlásenú kontrolu (neprial si zverejniť meno ani názov firmy). Ukázal papiere - a inšpektori konštatovali, že certifikáty sú pravé.
Pri tejto mimoriadnej akcii, ktorú kontrolóri nazvali Púštna búrka, sa spolu s inšpektormi SOI na niekoľko dní "nasťahovali" do veľkoskladu aj pracovníci colných orgánov. Skontrolujú najmä doklady a spôsob získania tovaru, ktorý pochádza spravidla z juhovýchodnej Ázie.

Problémy idú z Vajnorskej
Pri Starej Vajnorskej ceste je veľa veľkých skladov a predajní, ktoré prevádzkujú obchodníci z juhovýchodnej Ázie. Chodia tam nakupovať najmä drobní podnikatelia, predávajúci na trhoviskách. V spleti uličiek a obchodov sa tu ťažko orientuje. Skontrolovať všetky je fyzicky takmer nemožné. Preto si SOI a colníci vytypovali len niektoré. Okrem veľkoskladu s textilom aj jeden s hračkami.
Niektorí inšpektori SOI hovoria, že všetky problémy s textilom, obuvou a ďalším tovarom na Slovensku, ktorý pochádza z krajín mimo EÚ, spôsobujú práve veľkosklady v tejto časti Bratislavy. "Chceme skontrolovať miesto, odkiaľ sa tovar rozváža a s ktorým potom máme najväčšie ťažkosti. Lebo neraz sa nevie, odkiaľ pochádza, býva zle označený a niektoré výrobky sú napodobeninami značkových. A navyše aj zdraviu škodlivé," uviedla pre HN ústredná riaditeľka SOI Nadežda Machútová. Riaditeľ inšpektorátu SOI pre Bratislavský kraj Lubomír Opálka dodáva, že ak pri kontrolách nájdu plagiáty, pri ich identifikácii spolupracujú s producentmi značkových výrobkov.
Inšpektori včera zistili, že časť textilného tovaru vo veľkosklade nie je správne označená. Na všitých etiketách často chýba údaj, z akého materiálu výrobky sú. Neboli na nich ani všetky symboly, ako ich čistiť a ošetrovať. V niektorých prípadoch sú tieto informácie na visačkách a etiketách rozdielne alebo v cudzom jazyku. Kým obchodník nedostatky neodstráni, nebude môcť tovar predávať.
Podľa Machútovej uvoľnením trhu u nás prudko vzrástol aj počet nebezpečných výrobkov. Kým vlani ich zistili 37, len za prvý polrok 2005 ich objavili už 30.

Falzifikáty sú na vzostupe
"Obchod s falzifikátmi na Slovensku znovu začína rásť," hovorí manažér pre ochranu značky spoločnosti Nike Slovensko Róbert Beseda. Dôvodom je otvorenie hraníc po vstupe do EÚ, čím sa naša krajina stala súčasťou jednotného trhu. Prispieva k tomu aj letná sezóna, keď ľudia najčastejšie nakupujú falzifikáty textilu a obuvi. Pirátsky tovar z členských krajín únie k nám prúdi predovšetkým z Maďarska, čo sa týka nečlenských štátov na popredných miestach sú Turecko a Čína. Podľa neho pirátski výrobcovia sa snažia zdokonaľovať, ale falošné tovary sa stále k značkovým výrobkom nepribližujú. Väčšinou majú nízku kvalitu materiálu, vyobrazenia ochrannej známky, štítkov a visačiek. "Čo sa týka množstva pirátskych výrobkov na slovenskom trhu, za rok 2004 sú to rádovo desaťtisíce zaistených výrobkov. A ťažko odhadnuteľný počet výrobkov nezaistených," pokračuje Beseda. Medzinárodná lobistická skupina Svetový kongres pre boj proti falšovaniu tvrdí, že približne šesť percent svetového obchodu tvoria falzifikáty. Beseda odhaduje, že u nás je to rovnako. Analytik prieskumnej agentúry Terno Ľubomír Drahovský odhaduje podiel pirátskych výrobkov na slovenskom trhu až na 10 - 12 percent s tým, že rastúci trend pokračuje. "Slováci sa orientujú na značkové veci, ale vinou nízkej kúpyschopnosti spotrebitelia siahajú aj po imitáciách," vysvetlil.