Mikloš o SND: Nemali sme správne informácie

Viac ako miliardu korún, ktoré v rokoch 2000 až 2002 štát minul na dostavbu nového Slovenského národného divadla (SND), označil vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) za zlú investíciu. Dzurindova vláda, ako zdôrazňuje, však pri uvoľňovaní peňazí vychádzala z informácií ministra kultúry Milana Kňažka - ten vtedy tvrdil, že financie budú stačiť na dostavbu a začatie fungovania divadla. "Boli opakované vyhlásenia, že ešte v septembri 2002 tam bude premiéra opery. Peniaze boli poskytnuté, no žiadna premiéra sa nekonala... To ilustruje, že nie vždy sme rozhodovali na základe úplných a správnych informácií," povedal Mikloš pre HN.
Predvolebný ťah?
Vtedajší štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Milan Gacík (nominant SDĽ) tvrdí, že spomínanými vyhláseniami o premiére chcel Kňažko (SDKÚ) "nalákať" členov vlády. "Diskutovalo sa tiež o tom, že by to mohol byť dobrý predvolebný ťah," dodal Gacík. Reakciu exministra Kňažka sa nám včera napriek viacerým pokusom získať nepodarilo.
Mikloš dnes tvrdí, že dostavba a prevádzka SND podľa pôvodného projektu (zo štátnych zdrojov a len na účely štátom financovanej kultúry) by bola dlhodobo neúnosná. Ročne sa na financovanie všetkých divadiel na Slovensku vynakladá asi 600 miliónov korún - no len prevádzka nového SND by stála štát každý rok 400 až 500 miliónov. "V konečnom dôsledku by sa to prejavilo na nižšom financovaní regionálnej kultúry," upozorňuje Mikloš. Aj preto presadzuje dostavbu a prevádzkovanie SND cez súkromného investora - vláda má pripravené memorandum s medzinárodnou spoločnosťou Truthheim Invest.
Aj minister kultúry bývalej Mečiarovej vlády Ivan Hudec súhlasí, že ak by financovanie SND ostalo len na pleciach štátu, slovenská ekonomika by to neutiahla. Tvrdí, že už v roku 1998 mali pripravený projekt vstupu istého amerického investora, s ktorým mal štát vytvoriť spoločný podnik. Investor mal priniesť 60 miliónov dolárov ako nenávratnú pôžičku, dokončiť divadlo a vybudovať hotel, ktorého polovica čistého zisku (minimálne 50 miliónov korún) by išla na prevádzku SND. Nastupujúca vláda Mikuláša Dzurindu však tento projekt podľa Hudeca odmietla. "Šesťdesiat miliónov dolárov sa tak vyhodilo... Divadlo už mohlo dávno fungovať," uviedol Hudec pre HN.
Čo hovorí memorandum
Truthheim bude môcť podľa návrhu memoranda v novej budove SND pôsobiť, avšak len v obmedzenom rozsahu - bude si prenajímať priestory a služby za režijné náklady za predpokladu, že celkové náklady na túto činnosť neprekročia 50 až 80 miliónov korún. Vznikne akciová spoločnosť Divadlo, v nej bude mať Slovensko podiel 51 percent a zvyšok Truthheim. Slovensko do nej vloží rozostavanú budovu a pozemky, ktoré k nej patria. Truthheim postupne zvýši svoj podiel v rámci dostavby, pričom preinvestuje minimálne 20 miliónov eur. Správu celého objektu bude zabezpečovať spoločnosť Správca, ktorá v ktorej bude mať 51 percent zahraničný investor.
Poslanci na prieskume
O budúcnosť SND sa zaujímajú aj poslanci NR SR. Včera uskutočnili prieskum na ministerstve kultúry, dnes a zajtra budú pokračovať na Ministerstve hospodárstva SR a Úrade vlády SR.
"Cieľom je zistiť, či vôbec existuje na Slovensku niekto, kto môže podpísať memorandum," uviedol Dušan Jarjabek (ĽS-HZDS). Poslanci chcú preveriť, na základe akých dokumentov prešla rozostavaná budova národného divadla z kompetencie ministerstva kultúry do kompetencie ministerstva hospodárstva. Zisťujú tiež, či podmienky výberu Truthheimu boli v súlade so zákonom a princípmi voľnej súťaže (firma Truthheim sa na túto otázky HN do uzávierky nevyjadrila).
Poslanci nezisťujú výhodnosť alebo nevýhodnosť pripravovaných dohôd. Ako uviedla Eva Rusnáková (SDKÚ), o tejto otázke sa bude dať diskutovať až po ukončení celého prieskumu. O SND bude rokovať parlament na mimoriadnej schôdzi, opozícia už zozbierala dostatok podpisov.
Výhodné pre štát aj divadlo
"Memorandum je základný dokument, zmluva môže byť iná," uviedol pre HN hovorca MH SR Maroš Havran. Ako povedal, navrhnuté riešenie bude pre SND výhodné - bude platiť len elektrickú energiu, vodu a obslužný personál, spojený s predstaveniami. Ak by divadlu patrila celá budova, muselo by znášať náklady na správu celého objektu. Podľa Havrana zástupcovia ministerstiev, ktorí budú pôsobiť v orgánoch správcovskej spoločnosti, budú dozerať na to, aby neboli poškodené záujmy Slovenska. "Hlavný problém je v tom, že táto vláda sa na konci roka 2003 rozhodla, že na dostavbu divadla nedá už ani korunu," povedal minister kultúry Rudolf Chmel (ANO). Muselo sa preto hľadať iné riešenie. Predaju budovy zatiaľ zabránil tlak umelcov a médií. Podľa Chmela výhodnosť alebo nevýhodnosť teraz uvažovanej transakcie sa ukáže až vtedy, keď bude podpísaná zmluva.
Čas predražuje stavbu
S výstavbou komplexu SND sa začalo ešte v roku 1986, doteraz sa vynaložilo približne 3,5 miliardy korún. Najvyšší kontrolný úrad minulý rok upozornil, že neustálym odkladaním termínu dokončenia divadla sa výstavba predražuje: počas 12 rokov sa takto celkové rozpočtové náklady zvýšili až 4,4-násobne. Podľa Tomáša Galbavého (SDKÚ) "všetci by si mali spytovať svedomie, že to takto dopadlo".