Rumunov a Bulharov čaká podľa všetkého náročnejší vstup do EÚ ako to bolo v prípade desiatich štátov v máji 2004. Keď vtedy západné krajiny ihneď otvorili nováčikom svoje pracovné trhy, dnes cítiť z ich strany skôr obavy.
Zatiaľ len Fínsko jednoznačne oznámilo, že otvorí Rumunom a Bulharom svoj trh tak, ako to urobilo aj v roku 2004. V prípade Írska a Veľkej Británie to však také isté nie je. Britský Inštitút pre verejnú politiku a výskum síce koncom apríla uviedol, že Británia poskytne novým dvom členom rovnaké práva, aké dostalo osem nových krajín EÚ pred dvoma rokmi (Cyprus a Malta obmedzenia nemali), organizácia MigrationWatch však varuje vládu, aby trh neotvorila.
Záplavy sa neboja
Londýn očakáva, že od roku 2007 by do Británie malo prísť asi 56-tisíc nových pracovníkov -- okolo 41-tisíc z Rumunska a 15-tisíc z Bulharska. Vláda sa východnej záplavy nebojí. Predpokladá, že pracovníci z týchto štátov pôjdu hľadať prácu skôr do Talianska, Grécka a Španielska. Tie sú bližšie a mnohí Rumuni a Bulhari sú tam už aj usadení. V týchto krajinách vrátane Nemecka pracuje dnes okolo 1,5 milióna Rumunov, a to najmä v poľnohospodárstve a stavebníctve. Naopak, MigrationWatch predpokladá, že do krajiny príde až okolo 300-tisíc ľudí z Balkánu. Podľa nich sa britská vláda pomýlila aj v roku 2004, keď očakávala príchod od 5-tisíc do 13-tisíc ľudí zo strednej Európy, v skutočnosti však od decembra 2004 do decembra 2005 zaregistrovali v Británii 345-tisíc žiadostí. Situácia môže byť podľa nich horšia než v prípade strednej Európy, pretože Rumuni a Bulhari patria medzi najchudobnejšie národy Európy, takže ich záujem ísť pracovať na Západ bude vyšší.
Len s pracovnými povoleniami
Rumunsko a Bulharsko mali ku koncu roka 2005 najnižšie priemerné mzdy z desiatich krajín strednej a východnej Európy. Bulharské mzdy dosahovali v prepočte okolo 160 eur, rumunské 180 eur. Práve z tohto dôvodu začína mať obavy aj Írsko, ktoré bez problémov otvorilo svoj trh pred dvoma rokmi. Teraz však už premiér Bertie Ahern nevylučuje, že Rumuni a Bulhari budú musieť žiadať o pracovné povolenia. Od mája 2004 totiž do Írska prišlo za prácou už 200-tisíc pracovníkov z ôsmich nových členských krajín. Rozhodnutie by malo s konečnou platnosťou padnúť až na jeseň.
Rumuni a Bulhari "strašia" aj Čechov. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Zdeňka Škromacha budú totiž rumunských a bulharských pracovníkov lákať v strednej Európe najmä štáty s najvyššou životnou úrovňou. Tými sú Slovinsko, a práve Česká republika.
StoryEditor