Podľa informácií HN je v pozadí podnikateľ Ignác Ilčišin.
Ako vznikla dlžoba
História celého prípadu sa začala písať v máji 1995, keď bola medzi spoločnosťami ILaS Vranov ako predávajúcim a Slovenka Vranov ako kupujúcim uzatvorená zmluva o budúcej zmluve. Podľa nej sa ILaS zaviazal uzatvoriť zmluvu o kúpe nehnuteľností. Ešte v tom roku sa Daňový úrad vo Vranove nad Topľou rozhodol uplatniť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti ILaS Vranov. Dôvodom bol predpoklad, že ILaS bude musieť zaplatiť ďalšie dane. ILaS sa domáhala, aby rozhodnutie bolo zrušené a Ústredné daňové riaditeľstvo toto zrušenie potvrdilo.
ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla uskutočniť svoj obchod so Slovenkou Vranov. A žiadala náhradu škody 43 miliónov korún od ministerstva financií, ktoré daňovým úradom šéfuje. Súd jej dal za pravdu. Ministerstvo však pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo, hoci rozsudok potvrdili aj súdy vyšších stupňov.
Exekúcia
Na základe rozsudku bol v roku 1997 podaný návrh na exekúciu. Okresný súd vo Vranove nad Topľou poveril súdnu exekútorku Miladu Korimovú vykonaním exekúcie. V júli 1998 ILaS postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť C.S.I.-CD. V rámci exekučného konania súdna exekútorka skúsila uplatniť nárok odpísaním sumy z účtu MF SR, neskôr chcela exekvovať budovou ministerstva financií a pochodila, až keď na výpise akcií ministerstva hospodárstva našla a vybrala na exekúciu 34 % akcií Transpetrolu a súd s tým súhlasil - bez súhlasu emitenta. Akcie boli prevedené na sedem podnikateľských subjektov. Problémom je, že exekúcia sa mala týkať majetku vo výške 40 mil. Sk, ale nominálna hodnota prevedených akcií bola vyše 500 mil. Sk. "Za tento skutok je exekútorka momentálne trestne stíhaná," dodal pre HN Rusko. V príslušnom rozsahu boli v Stredisku cenných papierov uskutočnené zmeny v registri emitenta a na účtoch majiteľov cenných papierov. MH SR nedostalo v tejto súvislosti žiadne rozhodnutia súdnej exekútorky a nedostalo informácie ani od MF SR.
Snaha o nápravu
V decembri 1998 MF SR ako orgán štátneho dozoru podľa zákona o cenných papieroch vydalo rozhodnutie, aby sa napravili zistené nedostatky. V praxi to znamenalo, že Stredisko cenných papierov muselo do troch dní uviesť do pôvodného stavu evidenciu účtu MH SR, ako jediného majiteľa akcií Transpetrolu. Osoby, ktoré nadobudli v rámci exekučného konania akcie, teraz uplatňujú svoje práva vo viacerých súdnych konaniach, kde ako žalovaná vystupuje tak spoločnosť Transpetrol, ako aj MH SR. Podľa Ruska hrozí, že v niektorom z týchto konaní súd rozhodne a subjekty, o ktorých sa hovorí, sa stanú vlastníkmi akcií Transpetrolu. "Na súdoch sa rieši, že rozhodnutie exekúcie sa síce nesmie meniť, ale akcie Transpetrolu nikdy nemali byť predmetom exekúcie," vysvetlil Rusko.
Štát "mobilizuje"
Transpetrol na vzniknutú situáciu však odmietol reagovať. "Považujeme za korektné, aby sa k celému sporu vyjadrovalo iba ministerstvo hospodárstva, ktorého sa tento spor priamo týka," odkázala nám riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Martina Méryová. Takisto sa k celej veci odmietol vyjadriť aj Ignác Ilčišin.
Koaliční partneri sa dohodli, že sa vytvorí pracovná skupina z rezortov financií spravodlivosti, hospodárstva a výstavby spolu s ďalšími odborníkmi, ktorá bude posudzovať tento problém v priebehu tohto a nasledujúceho týždňa. "Musíme spraviť kroky, aby akcie nezískali ľudia, ktorí sú minimálne diskutabilní. Štát musí konať, pretože je absurdné, aby z takejto kauzičky za 40 miliónov Sk niekto získal majetok za niekoľko miliárd," uzavrel Rusko.
Akcionárska štruktúra Transpetrolu (v %)
Jukos 49 (a opcia na 2 %)
Štát 51
"Situácia v Transpetrole je zamotaná a mimoriadne závažná," povedal včera minister hospodárstva Pavol Rusko. Hrozí, že Slovensko príde o 34 percent akcií Transpetrolu v trhovej hodnote 2 až 3 miliardy Sk.
Z histórie kauzy:
- v roku 1995 uvalil daňový úrad vo Vranove nad Topľou záložné právo na nehnuteľnosť súkromnej firmy ILaS,
- v tom istom roku musel rozhodnutie zrušiť, firma ILaS nemohla kvôli tomu splniť istý svoj záväzok voči inej firme a nárokovala si náhradu škody 43 miliónov od ministerstva financií, ktoré daňovým úradom šéfuje,
- štát odmietol zaplatiť, hoci najprv okresný, potom krajský a neskôr aj Najvyšší súd rozhodli, že musí,
- medzitým ILaS postúpila svoju pohľadávku spoločnosti C.S.I. - CD,
- súd nariadil v roku 1997 exekúciu. Exekútorka to skúsila s odpísaním sumy z účtu ministerstva, neskôr s budovou ministerstva financií, a pochodila, až keď na výpise akcií ministerstva hospodárstva vybrala na exekúciu 34 % akcií Transpetrolu a súd s tým súhlasil - bez súhlasu emitenta,
- nasledovala séria právnych krokov, ktoré však neviedli k vyriešeniu kauzy. Ako sa zdá, skôr naopak.