Rekodifikácia Trestného zákona by mala umožniť vyšetrovanie firiem (právnických osôb), čo vyvolalo búrku nevôle časti odbornej verejnosti. Čo by táto zmena znamenala pre spoluprácu represívnych orgánov na medzinárodnej úrovni?
-- Medzinárodné dohovory na úseku boja proti korupcii, ku ktorým sme pristúpili, nás zaväzujú začleniť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb do našej legislatívy. Krajiny OECD nám totiž odporúčajú zaviesť adekvátny postih firiem pre trestné činy korupcie. Väčšina krajín takúto legislatívu má. Právnickým osobám, ktoré sa dopustia korupcie v zahraničí, ukladajú buď peňažné tresty alebo zákaz činnosti, prípadne nedostanú povolenia podnikať v iných krajinách. V Nemecku sa napríklad takáto spoločnosť dostáva aj na tzv. čiernu listinu, čím sa stáva nedôveryhodnou pre obchodných partnerov.
Po zmene v Trestnom zákone by teda molo možné preverovať slovenské firmy pre korupciu v krajine, kde sa takéhoto trestného činu dopustia?!
-- V krajinách OECD určite áno. Cez európsky zatykač je pritom už možné nášho občana vydať do členských krajín EÚ aj pre trestný čin korupcie. Ľudia by si mali uvedomiť, že ak ho spáchajú v zahraničí, Ústava SR ich už nechráni. Ak by sme mali zavedenú trestnoprávnu legislatívu aj my, zodpovednosť za tento čin by mohla niesť firma, ktorá úplatkára vyslala. V opačnom prípade by zahraničie mohlo nanajvýš postihovať len pobočku firmy v ich krajine, ale náš občan by bol za korupciu zodpovedný sám ako fyzická osoba. Trestnoprávne rozhodnutie zahraničného súdu by bolo u nás neuplatniteľné. Verte, že tresty v zahraničí za tento čin nie sú zanedbateľné.
Existuje však možnosť, že poslanci trestnú zodpovednosť právnických osôb neschvália. Aké to bude mať následky?
-- Obávam sa toho. Iné krajiny by nemohli stíhať naše firmy a my by sme nemohli adekvátne postihovať zahraničné firmy snažiace sa podplatiť našich verejných činiteľov. V medzinárodnom meradle sa totiž lukratívne zákazky podplácajú vysokými sumami a ostatným krajinám ide o to, aby potrestali firmu. Ak by sme my trestnú zodpovednosť firiem nemali, musíme zaviesť adekvátnu administratívu, ale prípad tak už nebude spadať pod trestné veci, ale obchodnoprávne konanie.
Na druhej strane je však ťažké rozlíšiť, či úplatkár konal sám za seba alebo v záujme svojej firmy.
-- To je najzložitejšia vec. Ak sa však firma správa agresívne a o zákazku priam bojuje, isté signály tu už sú. Navyše vysoké sumy, ktoré sa na úplatok použijú, budú pravdepodobne z prostriedkov firmy a niekde v účtovnej dokumentácii sa ich vynaloženie prejaviť musí. Na týchto základoch sa podiel firmy na korupcii dá preukázať. Problémom zostáva, že korupcia prináša obom stranám benefit a ani jeden z nich nemá záujem oznámiť ju polícii, pretože vyšetrovaný bude tak poskytovateľ úplatku, ako aj jeho prijímateľ. Podnety na policajné preverovanie by však mohli dávať tretie osoby, prípadne firmy vyradené zo súťaže, ktoré sa tým cítia poškodené.
V ktorých oblastiach sa spoločnosti pokúšajú získať lukratívne zákazky takýmto štýlom?
-- Vo svete sú to predovšetkým telekomunikačné alebo energetické spoločnosti, ktoré sa snažia preniknúť do krajín, kde ich služby ešte nie sú rozvinuté. Korupcia v nich priam prekvitá. Našich firiem v tejto oblasti sa to však netýka, som si istý, že sú spoľahlivé.
Dá sa vôbec povedať, ktoré naše firmy majú sklony ku korupčnému správaniu?
-- Zatiaľ sa nepreukázala medzinárodná korupcia žiadnej konkrétnej firme. Podozrenia z podplácania verejného činiteľa pri štátnej zákazke existovali voči spoločnosti Siemens, na ktoré nás upozornilo zahraničie. Prípad je už uzavretý a korupciu sa preukázať nepodarilo. Máme ešte množstvo ďalších možných prípadov, ktoré monitorujeme, nepodarilo sa však zistiť nič konkrétnejšie. V súčasnosti nemáme žiadne signály o firmách, ktoré by vyvíjali korupciu v zahraničí.