Slovensko prehralo spor s ČSOB

"Rozhodnutie arbitrážneho súdu sme dostali, no zatiaľ sa k nemu vyjadrovať nebudeme, pretože naši právni zástupcovia ho ešte len začali skúmať," povedal HN hovorca rezortu financií Peter Papanek. Pripustil však, že ministerstvo uvažuje o odvolaní. "Našou snahou je docieliť čo najlepšiu pozíciu v spore tak, aby to nemalo veľký dosah na daňových poplatníkov," dodal Papanek.
Ani banka nie je spokojná
ČSOB je s výrokom spokojná len čiastočne. Chcela totiž minimálne 32 miliárd korún. "Som presvedčený, že arbitrážny súd nezohľadnil všetky predložené dôkazy," povedal člen Predstavenstva ČSOB Peter Knapp. Verdikt budú skúmať najprv právnici, po ich analýze sa uvidí, čo ďalej. Knapp nevylúčil, že banka sa proti rozsudku odvolá. "Hoci arbitráž nevzala do úvahy všetky naše nároky, bez výnimky potvrdzuje právny nárok ČSOB voči Slovenskej republike, na základe ktorého sme sa v minulosti usilovali dohodnúť sa so slovenskými vládami mimosúdnou cestou," skonštatoval Knapp.
Podľa informácií HN nebude spokojná ani slovenská strana, ktorá spochybňuje existenciu celého záväzku. Prípadným odvolaním jednej alebo druhej strany sa spor pred arbitrážnym súdom môže predĺžiť o ďalších štyri až päť rokov.
Ako vznikol problém
Prípad pohľadávky ČSOB voči Slovenskej inkasnej (SI) siaha do obdobia krátko po rozdelení česko-slovenskej federácie. Česká i slovenská vláda chceli ozdraviť ČSOB, ktorá bola podobne, ako ostatné banky - podkapitalizovaná a mala veľa zlých aktív, najmä úverov. Bola však jedinou bankou, ktorá zabezpečovala zahraničný platobný styk a jej prípadný krach by spôsobil obom štátom veľké ekonomické problémy.
Zlé aktíva presunula banka do Slovenskej inkasnej a Českej inkasnej, ktoré vznikli na základe medzivládnych dohôd v roku 1993. Slovenská inkasná prebrala na seba asi štvrtinu nelikvidných aktív banky za vyše 10 miliárd korún. Tri štvrtiny prešli na Českú inkasnú.
Za postúpené aktíva zaplatili obe spoločnosti peniazmi, ktoré si požičali od samotnej banky. Úvery mali podľa dohôd splácať v rokoch 1994 až 2003. Slovenská inkasná dostala ročný odklad. Splácať začala v roku 1995, pričom uhradila vyše jeden a pol miliardy korún. Potom prestala splácať, pretože nemala z čoho. Podniky, od ktorých mala vymáhať pohľadávky (ktoré prevzala od ČSOB), už boli v konkurze alebo sa doň neskôr dostali. Najväčšími dlžníkmi Slovenskej inkasnej sa stali bývalé podniky zahraničného obchodu ako Technopol, Chirana, Martimex, Avex či Slovart. Česká inkasná si svoje povinnosti k banke splnila, poslednú splátku zaplatila vlani v januári.
Ministerstvo nedodržalo záväzok
Ministerstvo financií napriek finančným suchotám Slovenskej inkasnej nebolo ochotné prevziať na seba záväzky voči banke, ako to vyplýva z konsolidačnej zmluvy medzi bankou a rezortmi financií oboch krajín, ktorú majú HN k dispozícii. Tvrdilo, že k niektorým úverom, ktoré sú v SI, neexistuje riadna dokumentácia. ČSOB začala účtovať sankčné úroky za nesplácanie. Situácia sa postupne vyhrotila a banka vyzvala v apríli 1997 SI a ministerstvo, aby podľa zmluvy o základných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB okamžite zaplatili celú spornú sumu aj s úrokmi a zmareným ziskom do siedmich dní. Išlo zhruba o 13 miliárd korún. Ministerstvo ani SI záväzok neuhradili. Po uplynutí lehoty sa tak ČSOB obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií vo Washingtone (ICSID).
Prvé pojednávanie pred ICSID sa uskutočnilo v januári 1999. Medzitým sa pohľadávka zvyšovala. Rezort chcel zabrániť zvyšovaniu dlhu, preto podal návrh na konkurz SI, ktorý Krajský súd v Bratislave vyhlásil v máji 1998. Súd ho však po dvoch rokoch na podnet ČSOB zrušil. Nepomohlo odvolanie na Najvyšší súd SR ani sťažnosť bývalej ministerky financií Brigity Schmögnerovej na Generálnu prokuratúru.
Zo zisku strata
Ak by Slovensko dlh splácalo, náklady na reštrukturalizáciu ČSOB by boli okolo 13 miliárd korún. Výnosy z jej predaja mali byť nižšie. Nakoniec však vláda SR v roku 1999 získala 17,5 miliardy za predaj a ďalšie dve miliardy z daní z úrokov z nesplácaného úveru, ktoré ČSOB odviedla do štátneho rozpočtu. Transakcia teda mala pôvodne priniesť štátu zisk. Ak by vláda použila v roku 1999 príjmy z privatizácie na zaplatenie dlhu, SR by bola mala stále zisk, a to asi miliardu korún. Teraz sa Slovensko strate zrejme nevyhne. Celkový dlh voči banke narástol z necelých 13 (10,3 miliardy korún istina, 2,2 miliardy úroky) takmer na 40 miliárd korún (podľa výpočtov banky 32,4 miliardy bola istina a úroky, zvyšok zmarený zisk). Takejto sumy sa banka dožadovala od Slovenska na arbitrážnom súde vo Washingtone. Ten však uznal škodu "len" za spomínaných 24,7 miliardy korún.