Pri interpretácii a aplikácii tohto zákona treba mať na zreteli, že upravuje podmienky a spôsob výplaty náhradného výživného na nezaopatrené dieťa, konanie o náhradnom výživnom a zriadenie Fondu náhradného výživného ako štátneho fondu. Zákon neupravuje podmienky a spôsob výplaty náhradného výživného na nezaopatrené dieťa, ktoré nemá trvalý pobyt na území SR, rozhodovanie o vyživovacej povinnosti na nezaopatrené dieťa a o jej rozsahu a vymáhanie regresných nárokov fondu náhradného výživného od osoby zaviazanej súdom k vyživovacej povinnosti na nezaopatrené dieťa. Na účely predmetného zákona pod pojmom "náhradné a výživné" sa rozumie suma poskytovaná štátom prostredníctvom Fondu náhradného výživného nezaopatrenému dieťaťu do rúk oprávnenej osoby za predpokladu, že si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť po dlhší čas. Za "povinnú osobu" je považovaná fyzická osoba, ktorá je na základe právoplatného rozhodnutia súdu zaviazaná na vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu (ďalej len "povinný"). "Oprávnená osoba" je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá je na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu oprávnená na príjem finančnej sumy určenej súdom ako výživné na nezaopatrené dieťa (ďalej len "oprávnený"). A napokon do pojmu "neplnenie vyživovacej povinnosti po dlhší čas" je implikované obdobie, v ktorom si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace (porov. § 1 a 2 zákona).
Konanie sa začína na návrh oprávneného
Z ustanovení § 3 ods. 1 a 2 zákona vyplýva, že konanie o vyplatenie náhradného výživného sa začína na návrh oprávneného, ktorý sa podáva na Fonde náhradného výživného (ďalej len "fond"). Toto konanie je začaté dňom, keď sa návrh oprávneného na fond doručil. Účastníkom konania sú oprávnený a povinný. V ods. 3 zákonodarca ustanovil, že z návrhu na začatie konania musí byť zrejmé, že sa navrhovateľ domáha vyplatenia náhradného výživného a v akej sume. Návrh musí obsahovať aj tieto prílohy:
a) originál alebo osvedčenú kópiu rozhodnutia súdu o určení výživného na nezaopatrené dieťa (deti),
b) potvrdenie obce (mestskej časti), že oprávnený s nezaopatreným dieťaťom spoločne žije v domácnosti a že sa o dieťa riadne stará,
c) potvrdenie školy, v ktorej si nezaopatrené dieťa plní povinnú školskú dochádzku, alebo zariadenia, v ktorom sa pripravuje na budúce povolanie, že si riadne plní povinnú školskú dochádzku,
d) informáciu o adrese trvalého pobytu povinného alebo miesta, kde sa podľa poznatkov oprávneného povinný zdržuje. Ak oprávnený nevie uviesť tieto údaje, predloží čestné vyhlásenie o tom, že mu nie sú známe skutočnosti o trvalom pobyte a ani o prechodnom pobyte povinného,
e) dôkazný materiál preukazujúci, že sa oprávnený domáha súdnou cestou vyplatenia výživného na nezaopatrené dieťa, ktoré povinný neuhradil za najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace,
f) vyhlásenie oprávneného, že si je vedomý zodpovednosti, ako aj trestnoprávnych dôsledkov uvedenia nepravdivých údajov v podkladoch na priznanie náhradného výživného.
Ak návrh na začatie konania nemá náležitosti podľa § 3 ods. 3 písm. a) až f), fond písomne vyzve oprávneného, aby nedostatky návrhu odstránil v ním určenej lehote. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov podania, fond konanie zastaví a písomne o tom upovedomí oprávneného (porov. § 4 zákona).
Rozhodnutie o vyplácaní náhradného výživného
Podľa § 5 ods. 1 zákona orgánom príslušným na rozhodnutie o náhradnom výživnom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Upozorňujem, že pokiaľ ide o zisťovanie a zhromažďovanie podkladov na rozhodnutie, toto patrí rade fondu (pozri § 15 zákona), o čom je písané ďalej. Pri zisťovaní a zhromažďovaní podkladov na rozhodnutie nie je rada fondu viazaná len návrhmi účastníkov konania. Môže si overiť pravdivosť tak skutočnosti uvedených účastníkmi konania, ako aj skutočnosti uvedených v potvrdeniach, ktoré prijala. Na základe získaných informácií do 30 dní odo dňa, keď bol návrh na začatie konania fondu doručený, pripraví návrh rozhodnutia (porov. ods. 2 § 5). Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa doručuje:
* účastníkom konania,
* obci,
* škole alebo zriadeniu, v ktorom sa nezaopatrené dieťa pripravuje na budúce povolanie alebo plní povinnú školskú dochádzku,
* súdu, ktorý rozhodol o určení výživného (ods. 3 § 5).
Pripomíname, že ak nie je pobyt povinného známy, rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou. Proti rozhodnutiu ministerstva sa účastníci konania môžu odvolať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. O odvolaní rozhoduje minister na základe návrhu ním vymenovanej osobitnej komisie, a to do 15 dní (porov. ods. 4 § 5).
Informačná povinnosť subjektov
Oprávnený a povinný informujú bez zbytočného odkladu orgán príslušný na rozhodnutie o náhradnom výživnom o každej zmene skutočnosti, ktorá je podľa tohto zákona relevantná na vyplácanie náhradného výživného. Neplnenie tejto povinnosti môže byť dôvodom na zastavenie vyplácania náhradného výživného (ods. 1 § 6). Škola, v ktorej si nezaopatrené dieťa plní povinnú školskú dochádzku, alebo zariadenie, v ktorom sa pripravuje na budúce povolanie, informuje orgán príslušný na rozhodnutie o náhradnom výživnom, o závažných nedostatkoch v plnení povinnej školskej dochádzky dieťaťa alebo dochádzky do vzdelávacieho zariadenia. Informujú najmä o tom, že dieťa skončilo dochádzku, alebo v nej pokračuje inde. Obdobne informuje o skutočnosti, že dieťaťu nie je poskytnutá riadna starostlivosť osobou, ktorá poberá náhradné výživné (porov. ods. 2 § 6). Osoby uvedené v ods. 1 § 6 (oprávnený a povinný), ak sú požiadané o informáciu, túto poskytnú v lehote piatich dní od požiadania. Súd, ktorý rozhodol o určení výživného na nezaopatrené dieťa, po prijatí rozhodnutia o náhradnom výživnom informuje orgán príslušný na rozhodnutie o náhradnom výživnom o každom podanom návrhu na zmenu výšky výživného. Rozhodnutie o zmene výživného zašle do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ods. 4 § 6). Orgán príslušný na rozhodnutie o náhradnom výživnom (§ 5 ods. 1), t. j. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, uloží právnickej osobe, ktorá nesplní niektorú z povinností uvedených v ods. 1 a 2 § 6, pokutu do výšky 30 000 Sk, a to aj opakovane. Konanie o uložení pokuty možno začať len do jedného roka odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa mala povinnosť splniť (porov. ods. 5 § 6).
Výplata náhradného výživného
Postup pri výplate náhradného výživného je upravený v § 7 zákona. Podľa ods. 1 náhradné výživné sa vypláca oprávnenému vrátane mesiaca, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o vyplácaní náhradného výživného. Ak sa nezmenia rozhodujúce skutočnosti na vyplácanie náhradného výživného, náhradné výživné sa vypláca opakovane 12 mesiacov (ods. 2). V lehote 15 dní pred uplynutím 12 výplatných mesiacov je oprávnený povinný osvedčiť existenciu skutočnosti uvedených v § 3 ods. 3 písm. b) až d). Až po splnení tejto povinnosti fond môže ďalej vyplácať náhradné výživné za podmienok ustanovených ods. 2 § 7. V súvislosti so zmenou rozhodujúcich skutočností zákonodarca v § 8 ods. 1 uvádza, že zmena skutočnosti rozhodujúcich podľa tohto zákona na nárok na náhradné výživné je najmä zmena rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti, čo je aj dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyplácaní náhradného výživného alebo na zastavenie jeho vyplácania. Konanie podľa citovaného odseku 1 začne fond ex offo, t. j. aj bez návrhu účastníkov konania.
Rozhodnutie o zastavení vyplácania náhradného výživného
Táto problematika je upravená v § 9 zákona. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o zastavení vyplácania náhradného výživného sa doručuje osobám uvedeným v § 5 ods. 3. Proti rozhodnutiu však nemožno podať odvolanie. Oprávnený môže podať len nový návrh na začatie konania podľa § 3 zákona. Vyplácanie náhradného výživného sa zastavuje od nasledujúceho mesiaca, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Za mesiac, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, patrí oprávnenému náhradné výživné, ak sa v rozhodnutí neurčuje presný termín zastavenia vyplácania náhradného výživného. Ak dôjde k zmene skutočností ustanovených v § 3 ods. 3 písm. a) až d) alebo ak si oprávnený nesplní povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 3, orgán príslušný na rozhodnutie o vyplácaní náhradného výživného rozhodne o zastavení jeho vyplácania.
Prechod pohľadávky
Z dikcie § 10 zákona vyplýva, že vyplatením náhradného výživného prechádza vykonateľná pohľadávka z oprávneného na fond. Fondu vzniká navyše nárok na úrok z omeškania vo výške podľa osobitného predpisu (pozri § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení), a to odo dňa vyplatenia náhradného výživného. Úrok z omeškania patrí fondu aj vtedy, ak oprávnenému nebol priznaný súdom. Zo sociálnych dôvodov fond nemusí úroky z omeškania vymáhať. Ak za určitý mesiac výživné podľa rozhodnutia súdu oprávnenému vyplatí povinný aj fond, oprávnený je povinný za príslušné časové obdobie vrátiť fondu náhradné výživné. V opačnom prípade fond vyplatenie náhradného výživného pozastaví až do času splnenia povinnosti.
Určenie vyživovacej povinnosti predkov
V zmysle ods. 1 § 11 zákona, ak nemôže povinný uspokojiť pohľadávku štátu na vyplatené náhradné výživné, fond je oprávnený podať na súd žalobu o určenie prechodu vyživovacej povinnosti na predkov povinného podľa osobitného predpisu (pozri § 86 ods. 1 a 3 Zákona o rodine v platnom znení). Ak súd rozhodne o prechode vyživovacej povinnosti, môže fond vymáhať pohľadávku za vyplatené náhradné výživné na tých predkoch, na ktorých rozhodnutím súdu prešla vyživovacia povinnosť (ods. 2 § 11 zákona). Treba vedieť tiež to, že súdne trovy hradí ten, na koho prešla vyživovacia povinnosť. Otázky súvisiace so zriadením Fondu náhradného výživného, tvorbou fondu, správou fondu, radou fondu a hospodárením s prostriedkami fondu sú predmetom zákonnej úpravy v paragrafoch 12 až 16.
Pre úplnosť dávame do pozornosti, že zákonom č. 245/2002 Z. z. došlo k zmene a doplneniu zákona č. 94/1963 Zb. zákona o rodine v znení zákona č. 132/1982 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 195/1998 Z. z., zákona č. 127/2002 Z. z. a zákona č. 198/2002 Z. z., a to pokiaľ ide o § 85 ods. 2, ktorý znie: "Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov." Ďalej, za § 85 sa vkladá § 85a, ktorý znie: "Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný súdu preukázať svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné na rozhodnutie sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, má sa za to, že jeho priemerný mesačný príjem je päťnásobok sumy životného minima, ktorá je potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb tohto rodiča podľa osobitného predpisu " (ods. 1). "Ak to majetkové pomery povinného rodiča pripúšťajú, možno za odôvodnené potreby dieťaťa považovať i tvorbu úspor zabezpečujúcich najmä prípravu na budúce povolanie" (ods. 2).