StoryEditor

Podozrivý majetok budete musieť štátu vysvetliť

24.06.2005, 00:00
Vlastníci podozrivých majetkov budú musieť štátu vysvetľovať, ako sa k nim dostali. Ak to pred súdom nedokážu, prídu oň. Parlament totiž po niekoľkoročných pokusoch schválil včera zákon o preukazovaní pôvodu majetku z dielne Smeru. Podporilo ho až 114 opozičných i koaličných poslancov, platiť začne od septembra.

Vlastníci podozrivých majetkov budú musieť štátu vysvetľovať, ako sa k nim dostali. Ak to pred civilným súdom nedokážu, o majetok prídu. Parlament totiž po niekoľkoročných pokusoch schválil zákon o preukazovaní pôvodu majetku z dielne Smeru. Podporilo ho až 114 opozičných i koaličných poslancov, platiť začne od septembra. Vláda si tak paradoxne splnila jeden zo záväzkov svojho programového vyhlásenia tým, že podporila opozičný návrh. "Tu nejde o prestíž, dôležité je, že zákon bol schválený. Kto je pod ním podpísaný, je vedľajšie," uviedol pre HN minister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). Zdôraznil, že do konečnej verzie prešlo aj viacero vládnych ustanovení.
Poctiví bez obáv
Priechodnosť zákona umožnil až pozmeňovací návrh, v ktorom Smer okrem iného upravil spôsob dokazovania pôvodu majetku pred súdom. Dôkazné bremeno sa rozdelilo medzi prokurátora a majiteľa podozrivého majetku. Pôvodný návrh, podľa ktorého mal legálnosť majetku preukazovať takmer výlučne odporca, bol neprijateľný pre ANO, SMK i SDKÚ. "Kto žije poctivo, nemá sa čoho obávať," hovorí poslanec SDKÚ Tomáš Galbavý. Predkladateľ Robert Fico (Smer) upozorňuje - zákon je veľmi prísny. "Nebude postihovať len politikov. Týka sa aj ľudí, ktorí majú z kriminálnej činnosti a iných nelegálnych aktivít obrovské príjmy."
Smer Ústavný súd?
Proti zákonu hlasovali iba traja poslanci. Nezávislý Miroslav Abelovský a dvaja z ĽS-HZDS Karol Džupa a Ján Cuper. Dôvod? Niečo také je vraj nezlučiteľné s fungovaním demokratickej spoločnosti. "Skončí to na Ústavnom súde," predpokladá Abelovský. Upozorňuje - občana nemožno nútiť, aby si odkladal účty a potvrdenia pre prípad, že by ho niekto v budúcnosti udal. Ak má podozrenie o pôvode majetku štát, musí vraj jeho legálnosť či nelegálnosť dokazovať výlučne on.
Keď chýbajú dôkazy
Naopak, minister Lipšic tvrdí, že ak by mal štát dôkazy, že majetok je z nelegálnych príjmov (napríklad korupcie, prevádzačstva, pašovania drog), mohol by začať voči jeho vlastníkovi trestné stíhanie. Nový zákon je podľa neho dôležitý práve pre prípady, kde dôkazy chýbajú, no hodnota majetku očividne presahuje reálne príjmy majiteľa. "Ak nevieme takému človeku preukázať konkrétnu trestnú činnosť, treba mu aspoň siahnuť na majetok - ak nebude vedieť preukázať jeho legálnosť."
Nástroj proti mafii
Špeciálna legislatíva o preukazovaní pôvodu majetku má svoju tradíciu aj v zahraničí. "Najmä v Taliansku sa tento zákon stal účinným prostriedkom zbavovania majetku predstaviteľov mafie a oslabovania jej aktivít," uviedol Lipšic. Takúto úpravu majú aj v Írsku a vo Veľkej Británii. Niektoré talianske kauzy podľa jeho slov riešil aj Európsky súd pre ľudské práva. A rozhodol v prospech štátu. "To znamená, že nenašiel porušenie ľudských práv," hovorí minister. Navyše pripomína, že tzv. Parížska deklarácia z roku 2003 priamo vyzýva na prijatie podobnej legislatívy, na základe ktorej verejní činitelia, ktorí nevedia preukázať svoje príjmy, by o ne prišli.
Budú potrebovať posily
Prokuratúre i polícii pribudne práca. Obidva orgány budú potrebovať posily. Prokuratúra predpokladá zvýšenie stavu o dvadsať prokurátorov, finančná polícia o tridsať ľudí. K zákonu sa Policajný zbor i Generálna prokuratúra vyjadria až keď naštudujú schválené znenie. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka nedávno vyhlásil, že na odhaľovanie nelegálnych príjmov má štát nástroje už aj dnes - majetkové priznania či daňové kontroly.

Ako sa bude preukazovať pôvod majetku

- písomné oznámenie o podozreniach, že niekto prišiel k majetku nelegálne, bude môcť podať fyzická alebo právnická osoba - z oznámenia však bude musieť byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a proti ktorej osobe smeruje
- ak svoje meno neuvedie, polícia sa jeho oznámením zaoberať nebude
- polícia preskúma príjmy napadnutej osoby (odporcu), hodnotu majetku a spôsob jeho nadobudnutia
- ak polícia zistí, že majetok osoby presahuje jej legálne príjmy o zhruba 6,5 milióna Sk (tisícnásobok minimálnej mzdy), podá prokurátorovi podnet na začatie konania pred súdom
- prokurátor vlastníka podozrivého majetku požiada o vysvetlenie
- ak sa vec posunie na súd, prokurátor bude musieť preukázať rozdiel medzi príjmami odporcu a jeho skutočným majetkom
- v prípade, že sa mu to podarí a odporca nepreukáže opak, súd rozhodne o prepadnutí podozrivého majetku v prospech štátu

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
23. november 2024 01:32