Malí podnikatelia a živnostníci sa cítia byť oproti veľkým spoločnostiam v určitej miere diskriminovaní. Ako povedala generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Viola Kromerová, štátny úradník si rád splní svoju úlohu tým, že skontroluje radšej malú firmu. Veľký podnik pre neho totiž znamená zložitejšiu prácu a prípadné nebezpečenstvo, že si znepriatelí niekoho vplyvného. Podľa nej je príčinou takéhoto stavu asi fakt, že príliš veľa ľudí chce dirigovať, riadiť a obmedzovať svojich spoluobčanov. "Ak má štát naozaj záujem, aby podnikanie na Slovensku nadobudlo profesionálnu úroveň a živnostníci a malí podnikatelia sa stali silnou strednou vrstvou, bolo by treba, aby ich rozvoju nebránili neustále nové predpisy, tlačivá a vyhlášky pod hrozbou sankcií alebo návštev kontrolórov," hovorí Kromerová.
Obchodná inšpekcia sa bráni
Ako reagujú predstavitelia štátnych kontrolných inštitúcií? "Toto tvrdenie odmietam," vyhlásila ústredná riaditeľka Slovenskej obchodnej inšpekcie Nadežda Machútová. Podľa nej záleží len od toho, ako sú kontroly zamerané a ktorý zákon je predmetom skúmania. "Bankové a nebankové subjekty preverujeme pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, klamlivá reklama sa tiež kontroluje vo väčších firmách. To isté platí pri kontrole chemických látok, stavebných výrobkov, ako aj motorových palív," hovorí Machútová. Skúmané firmy SOI vyberá aj podľa ich rizikovosti na trhu.
Niekde to má logiku
Aj hovorca Daňového riaditeľstva Róbert Merva odmieta, že by pri kontrolách diskriminovali malých podnikateľov a živnostníkov. "Pri preverovaní registračných pokladníc sa zameriavame na menšie firmy, pretože práve tie ich pri svojej práci - na rozdiel od veľkých spoločností - potrebujú. A pri dani z pridanej hodnoty alebo pri dani z príjmu pristupujeme ku každému rovnako," uviedol Merva. Igor Kňazovický z Ústredia práce pripúšťa, že v niektorých prípadoch sa oveľa viac zameriavajú na malých podnikateľov a živnostníkov. Ako príklad uviedol nedávno skončenú akciu Vietor, ktorá sa sústredila v prevažnej miere na nich, pretože problémy so zamestnávaním načierno sú práve medzi drobnými podnikateľmi. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec povedal, že nevie o tom, že by v ich sektore štátne inštitúcie znevýhodňovali malé firmy pri kontrolách.
Česi chcú zverejniť metodiku
Ako včera povedal Jaroslav Vlček, generálny riaditeľ českej Asociácie malých a stredných podnikov, finančné úrady majú na firmy tejto veľkosti v jednotlivých krajoch odlišné požiadavky, čo im často strpčuje život. Preto radšej umiestňujú svoje sídla do Prahy. Podľa Jaromíra Drábka, prezidenta Hospodárskej komory v Česku, sa veľa členov sťažuje na to, že sa kontrolujú byrokratické náležitosti, ale nie to, či podnikateľ priebežne plní legislatívne požiadavky. Práve preto podnikatelia žiadajú od štátnej správy, aby zverejnila metodiku kontrol, ktorú uskutočňujú finančné úrady, úrady práce a správa sociálneho zabezpečenia.
Ako sa rozhoduje o kontrole
- Daňové úrady. Rozhodnutia o kontrole vychádzajú z analýz daňových priznaní za viacročné obdobia. Prijímajú aj podnety od finančnej polície a od občanov.
- Slovenská obchodná inšpekcia. Postupuje podľa centrálneho plánu práce, na základe požiadaviek iných štátnych orgánov. Takmer 20 percent kontrol robia na základe podnetov od spotrebiteľov.
- Štátna veterinárna a potravinová správa. Previerky vychádzajú z dlhodobého harmonogramu, z podozrení a následných hlásení spotrebiteľov.
- Ústredie práce. Kontroly sa robia náhodne alebo z podnetov, ktoré ľudia oznamujú na bezplatnom telefónnom čísle.
Zdroj: hn