StoryEditor

Odvolávanie: Mikloš - Národná rada 6:0

17.03.2004, 23:00
Šimkovci napriek vážnym výhradám svojho lídra k práci ministra financií Ivana Mikloša jeho odvolanie včera nepodporili. Rozhádaná opozícia nakoniec zohnala iba 62 hlasov, čo nestačilo, lebo vyslovenie nedôvery niektorému z členov vládneho kabinetu si vyžaduje nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov Národnej rady SR, teda minimálne 76 hlasov.

Jedným z najčastejších argumentov na Miklošovo odvolanie bol výpadok minuloročných rozpočtových príjmov z DPH, kvôli ktorej prišiel rozpočet o vyše desať miliárd korún, čo vláda musela v auguste riešiť zvyšovaním spotrebných daní. Výpadok však uhrádzala aj zo štátnych finančných aktív, za ktorými sa skrývajú výnosy z deblokácií, majetkových účastí v podnikoch, príjmy z privatizácie a iné jednorazové zdroje.
Mikloš priznal, že jeho podriadení urobili pri výpočtoch chybu. "Rozdiel spôsobili viaceré faktory, medzi nimi aj subjektívna chyba," povedal. Rozpočet na minulý rok však pripravoval jeho predchodca František Hajnovič. "Pracovali sme s tými parametrami, ktoré sme mali k dispozícií, keď sme na ministerstvo nastúpili, no za pár dní sme nemohli urobiť zázraky," vysvetľuje Mikloš. Deficit nakoniec udržal, musel však znížiť výdavky skoro o dve a pol miliardy. Navyše sa mu podarilo pokryť výdavky za osem a pol miliardy korún, s ktorými sa v štátnom rozpočte pôvodne nepočítalo. Využil na to časť rezerv, zvyšok riešil vnútornými presunmi medzi kapitolami. Takto napríklad získal niečo cez dve miliardy na investičné stimuly pre PSA Peugeot-Citroën.
S napĺňaním rozpočtových zámerov nemá problémy len Mikloš, mal ich prakticky každý minister financií. Viacerí z nich museli robiť dodatočné rozpočtové opatrenia kvôli zlému odhadu či už príjmov alebo výdavkov. Napríklad počas prvej vlády Vladimíra Mečiara - v roku 1993 exminister financií Július Tóth zle odhadol výdavky, ktoré potom musel dodatočne zvýšiť o 15 miliárd korún. Z toho šesť miliárd rozpočtovými opatreniami a deväť miliárd kvôli nárastu nákladov na dlhovú službu a úroky z pôžičiek. V rokoch 1995 a 1999 sa začínalo hospodáriť v podmienkach rozpočtového provizória, čiže podľa štátneho rozpočtu z predchádzajúceho roka. Zákony o štátnom rozpočte sa schvaľovali až v priebehu roka. "Nemali sme inú možnosť, lebo do vlády sme nastupovali až v polovici decembra 1994," objasňuje príčiny rozpočtového provizória z roku 1995 súčasný poslanec ĽS-HZDS Sergej Kozlík, ktorý bol vtedy ministrom financií druhej Mečiarovej vlády. Zásadné kroky na odstraňovanie problémov v rozpočte musel Kozlík prijímať aj v roku 1997. Na tento rok si naplánoval príjmy 171 miliárd korún a výdavky na 207 miliárd. Oboje musel nakoniec zvýšiť o desať miliárd. Rozpočtové problémy vtedy vláda sanovala zavedením sedempercentnej dovoznej prirážky na zhruba 80 percent dovážaného tovaru, čo zvýšilo rozpočtové príjmy o sedem a pol miliardy korún. "Došlo k odchýlke plnenia niektorých rozpočtových ukazovateľov a vláda dospela k názoru, že nebude stačiť regulácia, ani viazanie výdavkov," povedal Kozlík. Najväčší výpadok bol vtedy pri dani z príjmov právnických osôb, keď sa oproti plánovaným 40 miliardám podarilo vyzbierať iba 24 miliárd.

19. máj 2022 05:21