Iba v roku dostala prokuratúra 751 podnetov na preskúmanie postupu verejných orgánov v oblasti stavebných vecí.
...keď odíde inšpektor
Závažnosť problému uznáva aj riaditeľ Slovenskej stavebnej inšpekcie Peter Holý: "Dostávame množstvo podnetov na činnosť, respektíve nečinnosť týchto úradov." Inšpekcia dokonca zistila, že úrady niekedy antedatujú záznamy o štátnom dohľade. "Inšpekcia prišla na stavbu a v denníku nebol žiadny záznam o dohľade. Hneď ako sme začali konať, objavil sa zrazu dokument, podľa ktorého bol úrad na tej stavbe o deň skôr a už začal konanie o priestupku alebo pokute." Problém? Tam, kde by inšpekcia uložila vysokú pokutu, stavebný úrad vyrubil len niekoľko tisíc. Predseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora oponuje: "Ak aj sú takéto problémy, väčšinou ide o dedičstvo z minulosti." Je presvedčený, že samospráva rieši túto problematiku oveľa efektívnejšie ako štát.
(Ne)legálne stavby
Najčastejšie sa čierne stavby dodatočne legalizujú. Priestor vytvára zákon. Umožňuje staviteľom, aby si potrebnú dokumentáciu skompletizovali. Podľa tlačového tajomníka ministerstva výstavby Jána Pálffyho je to možné, ak dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Práve to je však podľa Sýkoru neprípustné. Ako zdôraznil, stavebné úrady by mali mať v boji proti čiernym stavbám širšie právomoci. "Ak si niekto dovolí stavať na čierno, stavebný úrad by mal mať také kompetencie, aby ho prinútil stavbu odstrániť. Inak sú tí, ktorí dodržiavajú zákon, vlastne v nevýhode." To nie je jediná komplikácia: Ak stavebný úrad aj nariadi odstrániť stavbu, nemôže k tomu "čierneho" majiteľa prinútiť. "Zákon je v tomto smere bezzubý," upozorňuje Sýkora. Dôvod? Náklady na vypratanie stavby musí znášať staviteľ. "Ten povie, že všetky peniaze investoval do stavby a viac nemá. A my ho k tomu nemáme ako donútiť," vysvetľuje Holý. Nepomôže ani polícia - o zbúraní stavby rozhoduje iba súd.
Zabudnite na vyššie pokuty
Podľa Pálffyho existuje aj možnosť, že úrad dá stavbu odstrániť. "Problematické je však zaplatenie týchto prác, keďže peniaze treba vymáhať od vlastníka stavby." Firmy preto o takéto práce nemajú záujem. "Panuje bezváhový stav, s ktorým si momentálne nevieme poradiť," tvrdí Holý. Východiskom mohlo byť zvýšenie pokút za takéto stavby, ale ministerstvo narazilo na odpor parlamentu. "Nateraz nie je šanca, že sa situácia zlepší," naznačil Holý. Pripomeňme, že dnes môže najvyššia pokuta dosiahnuť päť miliónov korún. Poslanec Smeru Miroslav Číž pripúšťa, že platná legislatíva komplikuje stavebným úradom život. "Akokoľvek prísne nastavíte zákon, tí silní sa z neho aj tak dostanú." Napriek tomu by sa podľa neho mala výstavba regulovať. "Nie sme v Austrálii, už stovky rokov vzhľad obcí plánujeme a pri tom by malo zostať."
Hľadanie východiska
Paradoxom zostáva, že platné znenie stavebného zákona pochádza ešte z roku 1976. Ďalšia čiastková novelizácia by už bola osemnásta v poradí. Ministerstvo výstavby preto chystá úplne nový zákon, ktorý by mal platiť od roku 2006. "Navrhujeme nástroje umožňujúce hneď na začiatku odhaliť nezákonnú činnosť a účinne ju zastaviť," avizuje Pálffy. Podľa expertov by mal nový zákon konečne zohľadniť vznik trhového prostredia v ekonomike. Jedným zo sporných opatrení má byť aj rozdielna výška pokút pre fyzické a právnické osoby. "Dnes môže predsa aj fyzická osoba postaviť obrovskú stavbu typu Slovnaft, podľa zákona však môže za neuposlúchnutie výzvy na zastavenie všetkých prác dostať len pokutu 10-tisíc korún. Právnická osoba, hoci aj len malý autoservis, naproti tomu až do výšky 400-tisíc korún," pripomína Holý. Tento rozdiel považuje inšpekcia za diskrimináciu.
Podpis od starostu
Nie všetci považujú za vhodné, že kompetencie stavebných úradov prešli priamo na obce. "Rozhodujúce slovo tak majú starostovia. To sú volení predstavitelia a niekedy podpisujú rozhodnutia, ktoré nie sú v súlade so stavebným zákonom," upozorňuje Holý. V hre preto zostáva zriadenie obvodných stavebných úradov, ktoré by túto agendu prevzali. Rozhodnutia by tak nepodpisoval starosta, ale zodpovedný pracovník úradu. "Akonáhle by o tom štát začal uvažovať, my mu odovzdávame aj základné školy," reagoval Sýkora. Obe tieto kompetencie totiž dostala samospráva v spoločnom balíku.
Známe čierne stavby
- V lyžiarskom stredisku v Donovaloch začala vlani bez stavebného povolenia spoločnosť Donotel, ktorej konateľmi sú podľa výpisu z obchodného registra Karolína Kočnerová a Jozef Deák, stavať 12 luxusných apartmánových domov. Povolenie dostali dodatočne.
- Bez stavebného povolenia sa stavalo aj v Demänovskej doline. Až dodatočne legalizovaná bola každá piata stavba.
- Ani dodatočne nezískala stavebné povolenie rodina, ktorá si na bratislavskom Slavíne postavila luxusnú vilu. Dom nie je ani skolaudovaný, zatiaľ však stojí.
- Problematická je podľa Slovenskej stavebnej inšpekcie výšková budova na Šancovej ulici v Bratislave, ktorú stavia firma Istroreal. Namiesto pôvodne plánovaných osem poschodí chce postaviť 34. Stavba je momentálne prerušená.
Zdroj: hn