Uviaznuté náklady Slovenských elektrární sú premietnuté aj v nových cenách elektriny. V cenovom rozhodnutí regulačného úradu sa však o nich nič nehovorí. Podľa vedúceho kancelárie úradu Miroslava Škorníka zložka ceny zvaná náklady systému -- 151 Sk za megawatthodinu (na rok 2004), má kryť náklady na výkup elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a príspevok do fondu určeného pre zadný cyklus jadrových elektrární. Pracovníci regulačného úradu pripúšťajú, že aj časť z ďalšej zložky ceny -- systémový poplatok (440 Sk) ide na vrub zlepšenia finančnej kondície elektrární, a tak nepriamo na sanovanie ostatných položiek uviaznutých nákladov. S nimi súvisí až 15 % z ceny elektriny pre najväčších odberateľov.
Doteraz na ministerskej ani na vládnej úrovni nebol uznaný rámec pre uviaznuté náklady ani spôsob ich riešenia. Zato elektrárne samy a za pomoci expertov vypracovali viac variantov ich prepočtov s výslednými sumami 44, 55 a 76 mld. Sk. Posledný vypracovala Delloite a Touché. Práve k nemu v súvislosti s procesom privatizácie SE sa vyjadroval aj regulačný úrad. "Z tohto prepočtu by som vylúčil vyše 10 mld. Sk uviaznutých nákladov, ktoré sú spôsobené dodávkami elektriny podľa dlhodobých zmlúv od Paroplynového cyklu (PPC -- nezávislého výrobcu elektriny). Štát predsa vlastní elektrárne aj PPC," povedal riaditeľ odboru analýz Karol Dvorák. Ďalšia nevýhodná zmluva, ktorá poškodzuje elektrárne, je dodávka elektriny pre Slovalco -- výrobcu hliníka v Žiari. Platby za elektrinu sú naviazané na kurz dolára. Elektrárne medzi uviaznuté náklady počítajú aj ekologické náklady do konvenčných zdrojov. Podľa Dvoráka tam tiež nepatria.
Ekologické investície v elektrárňach sa riadia zákonom o ochrane ovzdušia od roku 1993 a navyše tu platia aj medzinárodné konvencie. Preto nemožno tvrdiť, že by túto položku nákladov privodila vláda elektrárňam svojím rozhodnutím.
Hlavná príčina uviaznutých nákladov spočíva v dlhodobo politicky udržiavaných cenách elektriny pre priemysel a ešte vo väčšej miere pre domácnosti. "Elektrárne preto nestačili naakumulovať žiadny kapitál," uzavrel Dvorák. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva hospodárstva Evy Šimkovej uviaznuté náklady sa budú riešiť v okamihu hodnotenia záväzných ponúk na privatizáciu elektrární. Ďalšou neznámou pri ich kvantifikovaní je, že aktíva elektrární, ktoré sa sprivatizujú, nie sú ustálené. Závisí to totiž od záujmu investorov o jednotlivé elektrárenské technológie. Podľa Šimkovej sa čaká aj na vyjadrenie ministerstva financií, lebo na ich krytie treba mať v štátnom rozpočte (rozpočtoch) priestor. Aj generálny riaditeľ elektrární Miroslav Rapšík považuje ich riešenie za dôležité, lebo "elektrárne časť produkcie míňajú na minulosť". V súvislosti s pripomienkovaním nového energetického zákona sa elektrárne domáhali, aby sa doň dostalo ustanovenie o ich riešení. Šimková to odmietla. Upozornila tiež, že v energetike sú kritériá únie pre štátnu pomoc prísnejšie ako v iných oblastiach a bude treba postupovať podľa ich pravidiel.
StoryEditor