Parlamenté voľby sú pre mnohé strany úspešný biznis. Predčasné voľby vzhľadom na investície do kampane najviac vyniesli národniarom. Na každú vloženú korunu dostanú od štátu desať. Takmer 135 miliónov predstavujú príspevky za hlasy, na činnosť a na mandát. Investície do kampane sa "slušne" vyplatili aj SMK, ktorá na štátnych príspevkoch zarobí sedemnásobne viac, rovnako najsilnejšia vládna strana, Smer-SD.
Práve dnes o polnoci uplynie termín, do kedy musia všetky strany predložiť správu o financovaní kampane rezortu financií. V nich by mali byť presne vyčíslené všetky náklady aj zdroje financovania.
Štát splatí úvery strán
Keďže si všetky parlamentné strany zobrali na kampaň úver, príjmy od štátu neznamenajú "čistý" zisk. Strany budú musieť splatiť úvery a pôžičky, ktoré si na kampaň zobrali. Ich celková výška presahuje 140 miliónov korún. Pôžičky súkromným bankám tak nakoniec vyplatí štát. Najviac si požičal Smer - 40 miliónov. Po splatení úveru aj úrokmi voči Privat banke, napriek tomu ostane stranu, ktorej ostane na účte najviac peňazí - vyše štvrť miliardy korún. Tridsať miliónov si od Istrobanky požičala SDKÚ. Aj vzhľadom na nečakane vysoký volebný výsledok nebude mať problém úver splatiť. Z pohľadu bánk vcelku dobre investovala OTP, ktorá požičala KDH aj SMK (25, resp. 15 miliónov korún). Oba úvery sú splatné do konca roka.
Komickí maskoti
Strany investovali do billboardov, televíznych a rádiových spotov, či volebných novín. "Pokiaľ ide o efektívnosť bola najlepšia kampaň SDKÚ. Bola premyslená, poprepájaná, ponímaná ako celok a jednotlivé zložky do seba zapadali," myslí si šéf agentúry MVK sociológ Pavel Haulík. Pokiaľ ide o úspešnosť, či neúspešnosť kampane, peniaze podľa neho neboli rozhodujúce. "Mnohé iné strany, hoci tiež investovali nemalé peniaze viedli svoju kampaň často veľmi náhodne, bez spätnej väzby a tým pádom to nemohlo priniesť ani žiadny veľký efekt." Haulík tvrdí, že negatívnym príkladom je ĽS-HZDS a do značnej miery aj KDH. Týmto dvom stranám podľa neho nepomohli ani lev Samson a bocian Kristián. "Maskot síce nie je zlá vec, ale nemôže byť dominantným prvkom kampane. Ak kampaň sama o sebe nie je dobrá, maskot to určite nevytrhne, práve naopak, vyznieva až komicky." Haulík dodáva, že veľmi neefektívnu kampaň ako celok zvolili aj niektoré strany, ktoré sa nedostali do parlamentu - napríklad HZD či ANO. "Pokiaľ ide o SNS, do značnej miery možno úspech pripísať aj kampani, pomohla však aj priaznivá zhoda okolností, pretože strany, ktorá predtým oslovovali voličov národného založenia, tejto zložke v týchto voľbách neprikladali veľký význam." Platí to predovšetkým o HZDS.
Účinná kontrola?
Ministerstvo financií má podľa zákona správy skontrolovať. Kontrola sa však dotýka len formálnej stránky - či správy obsahujú všetko, čo zákon vyžaduje. Ak nie, úrad požiada politickú stranu o doplnenie. Objektívnosť výdavkov tak zostáva bez kontroly. "V antikorupčnom minime sme navrhovali, aby politické strany kontroloval aj nezávislý orgán, napríklad Najvyšší kontrolný úrad, ale neprešlo to. Teraz neexistuje nikto, kto by kontroloval vecné chyby," hovorí Nechala. Kontrola objektívnosti výdavkov tak zostáva len na mimovládnych organizáciách - napríklad Aliancia Fair-play pravidelne číta a vyhodnucuje ročné finančné správy a vyjadrovala sa aj k predbežným správam o financovaní volebnej kampane.
Ďalším problémom, na ktorý sa pri tvorbe novely volebného zákona zabudlo, sú individuálne výdavky jednotlivých kandidátov na kampaň. Takýmto spôsobom prispeli k predvolebnej mobilizácii napríklad podpredseda ĽS-HZDS Viliam Veteška či predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Mnohí kandidáti si robili vlastnú kampaň, aby získali preferenčné hlasy. "Ďakujem za krúžok," znel slogan na bilboardoch Jána Rusnáka z SDKÚ-DS. Do kampane investoval pol milióna korún a - žiadnu správu predkladať nemusí. (Rusnák sa na zvoliteľné miesto nakoniec neprekrúžkoval.)
Koľko strany zarobia na volebných výsledkoch:
Smer-SD:
investície do kampane: 36 miliónov
štátny príspevok: 314,8 milióna
SDKÚ-DS:
investície do kampane: približne 40 miliónov
štátny príspevok: 202,7 milióna
SNS:
investície do kampane: necelých 13 miliónov
štátny príspevok:134,8 milióna
SMK:
investície do kampane: 17,3 milióna
štátny príspevok: 134,4 milióna
ĽS-HZDS:
investície do kampane: 23 miliónov
štátny príspevok: 101 miliónov
KDH:
investície do kampane: 26 miliónov
štátny príspevok: 95 miliónov