Ako dosiahnuť, aby sa v chránených vodohospodárskych oblastiach nemohli stavať ropovody a produktovody prepravujúce nebezpečné látky? Poslanec Národnej rady Juraj Blanár (Smer) navrhuje vo svojej novele vodného zákona, aby sa z neho vylúčila možnosť udeľovať na takéto stavby výnimky. Tento jeho zámer už gestorský výbor pre životné prostredie raz schválil v rámci prípravy na druhé čítanie. Ústavnoprávny výbor však na podnet poslanca Gábora Gála (SMK) prijal 9. marca uznesenie, ktoré navrhovanú novelu úplne mení a ponecháva možnosť udeľovať výnimky. Výbor pre životné prostredie, ktorý sa má dnes zaoberať pripomienkami parlamentných výborov, však toto uznesenie nemusí rešpektovať. Preto môže odporučiť plénu Národnej rady schváliť zmeny predložené Jurajom Blanárom.
Je za tým Slovnaft?
Novelou zákona sa poslanec snaží zabrániť potenciálnemu znečisteniu vôd, ktoré napríklad na Žitnom ostrove predstavujú nenahraditeľnú zásobáreň. Ministerstvo životného prostredia a Strana maďarskej koalície však chcú výnimky zachovať. Podľa nich umožnia, aby sa vybudovali nové, bezpečnejšie trasy na prepravu takýchto produktov. Viacerí vodohospodári upozorňujú, že za touto snahou sa môžu skrývať ekonomické záujmy firiem. Slovnaft, ovládaný maďarským MOL-om, chce na Žitnom ostrove, južne od svojho areálu, vybudovať produktovod na prepravu benzínu a nafty a v jednom z prístavných bazénov na Dunaji ich prekladisko. Minister životného prostredia László Miklós obhajuje tento zámer, pretože ho považuje za výhodnejší a ekologickejší ako viesť nový produktovod v trase toho súčasného, ktorý je technicky zastaraný.
Čas ako poistka
"Nebolo by zlé, keby výnimka v zákone ostala," uviedol pre HN Gál. Tvrdí, že "nikdy sa to nezneužilo, nie je s tým žiadny problém. Veď takéto stavby musia byť v súlade so zámermi ochrany životného prostredia. Povinnosťou rezortu životného prostredia je, aby to ustrážil." Ekológovia a vodohospodári však tvrdia, že výnimky sa môžu zneužiť. Argumentujú práve spomínanými zámermi Slovnaftu, ktoré rezort životného prostredia odsúhlasil. Zároveň tvrdia, že ministerstvo by malo v takýchto prípadoch navrhovať lepšie a pre životné prostredie výhodnejšie alternatívy a nie sa iba vyjadrovať k predloženým investičným zámerom firiem. Poslanec Gál nám tiež povedal, že o novele vodného zákona SMK rokovala a zmeniť návrh Juraja Blanára mu odporučili viacerí jeho kolegovia. Tiež HN informoval, že termín nadobudnutia účinnosť novelizovaného zákona až od 1. januára 2006, ktorý schválil ústavnoprávny výbor, navrhol jeho predseda Ján Drgonec. Takto stanovený termín je však pre poslanca Blanára taktiež neprijateľný. Lebo keby aj prešla jeho novela, ale zákonodarcovia by si pri konečnom jej schvaľovaní nevšimli spomínaný dátum, firmy, ktoré by medzitým dostali, alebo už majú výnimky a ďalšie povolenia, mohli by svoje zámery po tomto termíne dokončiť.
Bol to len úlet?
Poslanec Blanár označil návrh Gála za "úlet, lebo asi nepochopil o čo ide". A uznesenie ústavnoprávneho výboru považuje za neprijateľné. Myslí si, že výbor pre životné prostredie uznesenie ústavnoprávneho výboru dnes odmietne. Ak by to neurobil a napokon by jeho novelu odmietol aj parlament, ktorý bude o nej rokovať na terajšej schôdzi, "bolo by to Pyrrhovo víťazstvo", komentuje Blanár jeden z možných scenárov vývoja sporu o výnimky. "Pretože výbor pre životné prostredie návrh poslanca Blanára už raz schválil, tak predpokladám, že aj naďalej si bude stáť za svojím názorom," povedal HN člen tohto výboru -- poslanec Vladimír Horák (SDKÚ).
StoryEditor