StoryEditor

Diktovanie platov dnes prejde

Parlament dnes prichádza do veľkého finále s novelou zákona o tripartite. Hoci mali poslanci zmeny v určovaní platov vo firmách schváliť už včera večer, pre búrlivú debatu to nestihli.
Novela má totiž podnikateľom nariadiť, aby sa riadili koletívnymi zmluvami vyššieho stupňa, ktoré podpisujú odbory s odvetvovými združeniami. A to aj bez toho, aby takúto zmluvu podpísali. Protiargumenty? Direktívne určenie rastu platov môže to viesť k zníženiu konkurencie podnikov, a teda k prepúšťaniu.
Ľudovci povolili
Istá je len bezvýhradná podpora koaličných poslaneckých klubov Smeru-SD a SNS. Proti je celá opozícia. Hoci nesúhlas ešte minulý týždeň avizovalo HZDS, jeho podpredseda Milan Urbáni včera HN povedal, že novelu podporia, aj keď s výhradou. Tú mal včera aj poslanec strany Jozef Halecký: "Ide väčšinou o firmy s malým počtom zamestnancov, kde kvalita odborov nestačí, takže by ich záujmy mal ochraňovať niekto väčší".
Opozičná poslankyňa SMK Kláry Sárközy návrh označila za štátny dirigizmus. "Zamestnávatelia nebudú mať peniaze na to, aby zvyšovali mzdy," tvrdí. Exministerka práce Iveta Radičová z SDKÚ-DS dopĺňa, že to môže viesť k prepúšťaniu. "Ak by zamestnávatelia nemali s kolektívnou zmluvou problém, tak ju podpíšu a netreba im to nariaďovať," povedala.
Návrat do doby komisií
Ak novela v parlamente uspeje, bude sociálnu politiku podniku určovať tripartitná komisia pri ministerstve práce. Návrh na rozšírenie platnosti kolektívnej zmluvy môže podať odborový zväz, ktorú ju dojednáva alebo niektorí zo zastúpených zamestnávateľov. Komisia potom bude skúmať, či je rozšírenie zmluvy opodstatnené. Názorom podniku sa komisia nemusí riadiť.
Podľa Róberta Kičinu z Podnikateľskej asociácie Slovenska by bola novela výrazným zásahom do slobody podnikania. "Paušálne nemožno zmeniť niečo, s čím časť zamestnávateľov nesúhlasí," hovorí.
Plánovaná novela by podľa analytikov aj podnikateľov ešte zväčšila už aj tak veľké regionálne rozdiely. Ak je dnes rozdiel v plate medzi západom a východom napríklad tritisíc korún, pri rovnakom percentuálnom raste by viac peňazí pribudlo práve viac zarabájucim pracovníkom na západe.
Príkladom sú mzdy vodičov v podnikoch Slovenskej autobusovej dopravy. Zatiaľ čo v Bratislave, či Trnave sa zarába okolo 18-tisíc korún, v chudobnejších regiónoch ako Michalovce či Humenné je to len 14-tisíc. Ak by platy rástli centrálne podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, rozdiel by sa prehlboval.
Podľa predsedu Zväzu priemyslu Štefana Lednára je cieľom novely zasiahnuť aj podniky, ktoré nepodpísali vyššie kolektívne zmluvy. Negatívne by to však podľa Lednára ovplyvnilo aj tých, ktorí zmluvy podpísali. "Je to direktíva horšia ako za socializmu, ktorá by šla dokonca proti pracujúcim," povedal Lednár.
Tržby sami, platy spolu
Analytik Róbert Prega z Tatra banky hovorí o nesprávnej a nelogickej myšlienke. "Podniky sú konkurenti, čo si môže dovoliť jeden, si nemusí druhý. Dôsledkom môže byť krach alebo prepúšťanie zamestnancov," povedal Prega, ktorý vidí isté riziká aj v raste inflácie.
Za zlý označil návrh predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec. Podľa neho sa firma nemôže riadiť pokynom niekoho, kto ju nezastupuje. "Nedá sa predsa diktovať, o koľko majú rásť platy. Teraz nám klesla cena za ošípané, takže by sme mali skôr ubrať," dodal Oravec s tým, že poľnohospodárom tak klesajú aj tržby.
Máte nízke náklady? Zvýšime
Vyjednávač Zväzu strojárov Juraj Borguľa návrhom súhlasí. Možnosť vnútiť niektorým podnikom sociálnu politiku podľa neho konkurenciu zlepší. "Podniky, ktoré majú dojednané kolektívne zmluvy majú približne o osem percent vyššie náklady ako podniky, kde nie sú," tvrdí. Konkurenti bez kolektívnych zmlúv sú tak podľa neho zvýhodnení. Dodáva, že v kolektívnych zmluvách je možné dohodnúť rozdielne podmienky podľa rôznych regiónov, alebo podľa iných kritérií.
Odstraňovať týmto spôsobom regionálne rozdiely je ale aj podľa neho absurdné. "Podniky s vysokým podielom mzdových nákladov na celkových nákladoch, by po nútenom zvýšení miezd, odišli veľmi rýchlo do krajín s lacnejšou pracovnou silou," hovorí. Ide najmä o elektrotechnický alebo textilný priemysel. V hutníckom priemysle, ale naopak mzda tvorí len časť nákladov, nie je preto na jej zmenu tak citlivý. Odchodu navyše bráni ťažká technológia, ktorá sa len ťažko sťahuje.

Čo prináša novela
˙ tripartitná komisia bude môcť nariadiť, že sa zmluvou bude riadiť aj firma, ktorá nechce
˙ návrh na komisiu bude môcť podať odborový zväz
˙ predmet činnosti firmy musí byť rovnaký ako majú podniky, ktoré zmluvu dohodli

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
25. september 2022 16:11