Belgičan platí nižšie bankové poplatky ako Slovák

Čisté výnosy z poplatkov a provízií, ktoré komerčné banky účtujú svojim klientom a ďalším bankám, vzrástli za prvé štyri mesiace tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka takmer o 19 percent. Len od klientov získali v prvej tretine roka banky takmer 3,5 miliardy korún, teda o 21 percent viac ako pred rokom. Za toto obdobie dosiahli zisk 4,5 miliardy korún. Na porovnanie: v Česku vzrástol vlani zisk z poplatkov o 20 percent.

Európske porovnanie
Podľa analýzy spoločnosti Scott and Rose zaplatí priemerný Slovák za bankové poplatky 50 eur, zatiaľ čo v Belgicku len 30 eur. V susednej Českej republike je to 125 eur. O polovicu nižšie poplatky ako v ČR majú v Poľsku, o vyše tretinu v Maďarsku a asi o 17 percent v Nemecku. V rámci regiónu Vyšehradskej štvorky sú na Slovensku zatiaľ bankové poplatky najnižšie. Ako je možné, že klienti bánk v Belgicku platia za služby menej ako na Slovensku? "V Belgicku si skutočne niektoré banky neúčtujú za niektoré transakcie poplatky, ale majú iné, nepriame kompenzácie," povedala pre HN Marta Krejcarová, hovorkyňa ČSOB. Jej materská banka KBC má sídlo v Belgicku a hovorkyňa priznáva, že nižšie poplatky sú napríklad aj vďaka tomu, že bežné účty nie sú úročené.

Inštitúcie sú pokojné
Banky na Slovensku každoročne zvyšujú svoje zisky. Vlani boli takmer 13 miliárd korún. A to aj napriek poklesu úrokových sadzieb. Za poplatky a provízie zaplatili klienti bankám 10,9 miliardy korún, čo je o 18 percent viac ako v roku 2003. Podiel poplatkov na výnosoch bánk vzrástol z 18,3 na 22,5 percenta. Ministerstvo financií ani Národnú banku zatiaľ poplatková politika netrápi. "Ministerstvo financií, samozrejme, sleduje vývoj úrovne poplatkov za bankové služby. Kompetencie bankového dohľadu však prislúchajú Národnej banke Slovenska. Pri akomkoľvek podozrení, že banky konajú v zhode v neprospech klienta, sa možno s
podnetom obrátiť na Protimonopolný úrad SR," povedal vedúci tlačového oddelenia Ministerstva financií SR Mikuláš Gera.

Percentá budú pribúdať
Podľa Národnej banky Slovenska je rast výnosov z poplatkov do istej miery spôsobený prirodzeným vývojom v prostredí, v ktorom postupne klesajú úrokové sadzby, a tým aj možnosti výnosov bánk z úrokových marží. "Na druhej strane by silnejúce konkurenčné prostredie na bankovom trhu malo pôsobiť na prílišný rast poplatkov tlmiaco," povedal pre HN hovorca NBS Igor Barát. "Vzhľadom na situáciu, predovšetkým pokles marží, existuje predpoklad mierneho rastu bankových poplatkov aj v budúcnosti. Mal by však už byť len odrazom inflačného nárastu," povedala hovorkyňa HVB Bank Slovakia Andrea Kollárová. V marci však dosiahla medziročná inflácia podľa Štatistického úradu SR 2,7 percenta, zatiaľ čo výnosy z poplatkov vzrástli o 19 percent. "Poplatky sú nutným vyjadrením nákladov každého subjektu, ktorý tvorí a ponúka hodnoty, odrážajú úroveň trhu a každá banka sa snaží nastaviť svoju cenovú politiku tak, aby bola konkurencieschopná," povedal Roman Začka z Tatra banky.
Rast výnosov z poplatkov nie je podľa hlavného analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana spôsobený iba cenovými faktormi. Rastie najmä počet transakcií v bezhotovostnom platobnom styku. "V minulom roku sme zaznamenali aj výrazný rast v poskytovaní úverov a predaji podielových fondov, čo tiež prispelo k zvýšeniu príjmov z poplatkov," dodal Kotian.

Vplyv odvodov
Aj napriek tomu, že základné úrokové sadzby na Slovensku nie sú najnižšie v Európe, výška úrokov, ktoré klienti získajú od banky za svoje vložené peniaze, k najnižším patrí. Priemerne na bežnom účte dostane klient desatinu percenta, na termínovaných vkladoch približne 1,5 percenta ročne. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska je trojpercentná. Problémom však zostáva odvod komerčných bánk do Fondu na ochranu vkladov. Banky musia z každého vkladu odviesť 0,75 percenta. Aj napriek tomu, že za zníženie sú nielen komerčné banky, centrálna banka, ale aj Ministerstvo financií SR, zníženie odvodu nedovoľuje zákon. Ten je v rukách zákonodarcov. Hoci sa mal prerokovať už začiatkom tohto roka, k výraznému posunu zatiaľ nedošlo.

Ako tečú informácie
Klienti sa navyše sťažujú, že banky ich o zmene poplatkov neinformujú. Zo zákona má každá banka povinnosť zverejňovať zmeny v cenníku. "Klientov na výpise z účtu informujeme o tom, že banka mení poplatky a že aktuálny sadzobník poplatkov a náhrad nájdu v pobočkách alebo na internetovej stránke. Zmenu poplatkov oznamujeme na výpisoch z účtov za mesiac, ktorý predchádza zvýšeniu poplatkov," povedala pre HN hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Eva Güttlerová. Niektoré banky idú ešte ďalej. Napríklad v OTP Banke Slovensko spôsob informovania závisí aj od toho, koľkých, alebo ktorých klientov sa zmena poplatku dotkne. "Obyčajne ich informujeme prostredníctvom výpisov z účtov, ale aj osobitnými listami," vysvetlil hovorca banky Norbert Lazar.

Zabudnutí zákazníci
Ale čo ak si klienti nedali žiadosť o zasielanie výpisu poštou, alebo dostávajú výpis len raz ročne? Vtedy nastáva problém, lebo banky argumentujú, že ak by mali osobitne každému klientovu zaslať oznam o zmene poplatkov mimo výpisu, poplatky by boli ešte vyššie. "Ak chce človek, ktorý žije mimo mesta a nemá v blízkosti pobočku a výpisy dostáva len raz za rok, informácie o svojich peniazoch a účte, môže kedykoľvek zavolať na službu Kontakt, kde sa dozvie všetko, čo potrebuje," uviedla hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Dodala, že to by musel byť veľmi zriedkavý prípad, vzhľadom na počet pobočiek v mestách aj dedinách, kde ľudia chodia za prácou, do školy či do kostola.