V budúcom roku by malo ministerstvo práce predstaviť novelu Zákonníka práce a podnikatelia sa obávajú, čo v nej nájdu. Ide im predovšetkým o to, aby neprešli návrhy odborárov. Tí žiadajú napríklad stanoviť maximálny týždenný pracovný čas, zrovnoprávniť podmienky pri kratších úväzkoch a pri požičiavaní zamestnancov či platenie sociálneho poistenia zamestnancom aj počas štrajku. "Pre nás je najdôležitejšie, aby sa zákonník nevrátil pred rok 2002," tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina.
Jednou z požiadaviek je platenie odstupného aj v prípade, keď zamestnanec zostane pracovať počas výpovednej lehoty. Podľa zamestnávateľov mu však musí stačiť mzda.
Ako sa ministerstvo práce postaví k požiadavkám odborov a zamestnávateľov, je zatiaľ otázne. "Naším zámerom je posilniť základné práva zamestnancov," tvrdí hovorkyňa rezortu Oľga Škorecová.
Superodstupné narazilo na firmy
Jedným z mála bodov, v ktorom sa odborári a zamestnávatelia zhodujú, je požiadavka znovuzavedenia dohôd o pracovnej činnosti. "Mal by sa však prehodnotiť sociálny systém. Ak sa z dohôd budú platiť odvody, tak ich privítame," tvrdí Kičina. Ostatné návrhy odborov podľa predsedu Slovenskej asociácie malých a stredných podnikateľov Vladimíra Sirotku by boli brzdou zamestnanosti. "Zásadný rozpor je požiadavka odborov vykonávať prevažné činnosti zamestnancami v pracovnoprávnom vzťahu," tvrdí Sirotka. Odbory chcú takýmto spôsobom zamedziť živnostiam z donútenia. "Zákonník práce by bol však v takejto podobe v rozpore so živnostenským zákonom aj s Obchodným zákonníkom," hovorí Sirotka.
Odborári tiež požadujú, aby zamestnávatelia museli ospravedlňovať zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na legálneho štrajku, a navrhujú, aby sa im neprerušovalo sociálne poistenie. Účasť na legálnom štrajku však podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka ospravedlnená je. "Nie je však správne, aby zamestnanci ostali v čase štrajku aj sociálne poistení, tak, ako aj pri iných neprítomnostiach, keď sa tiež prerušuje tiež sociálne poistenie," tvrdí. Podľa Kičinu by mal za zamestnanca zamestnávateľ platiť odvody len vtedy, keď preňho robí. "Ak štrajkuje, stojí výroba," dodáva. Najväčšie oslabenie flexibility trhu práce by však podľa zamestnávateľov spôsobilo zrovnoprávnenie kratších pracovných časov s plnými.
"Máme zatiaľ prístup, že by nový zákonník práce mohol platiť od marca, najneskôr však od druhého polroka 2007," tvrdí hovorca Konferederácie odborových zväzov Ľubomír Čierny.
Čo žiadajú zamestnávatelia:
- zrovnoprávniť postavenie zamestnanca a zamestnávateľov v pracovnoprávnych vzťahoch
- čo najviac kompetencií presunúť zo zákona na kolektívne vyjednávanie sociálnych partnerov
- znížiť obmedzenia pri zamestnávaní na kratšiu dobu, dobu určitú,
- zaviesť dohodu o pracovnej činnosti
- obmedziť platnosť Zákonníka práce na malé podniky a na živnostníkov
Niektoré požiadavky odborov:
- obmedziť týždenný pracovný čas na 48 hodín
- ospravedlňovanie zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na legálnom štrajku, a platiť za nich sociálne poistenie
- vyplácať odstupné aj vtedy, keď zamestnanec zostane na výpovednú lehotu
- upraviť podmienky na kratší pracovný čas, najmä pod 20 hodín