Rok v únii: Mýty sa strácajú, optimizmus nie

"Vzostup však nespôsobil úbytok odporcov, postupne sa zmenšuje skupina nerozhodnutých," upozorňuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus. Povesť eurorealistov potvrdili Česi - spomedzi krajín V4 tu má integrácia najmenej stúpencov. "Vstup do únie názormi ľudí v Česku nepohol," zdôraznila sociologička Naděžda Horáková z Centra pre výskum verejnej mienky. Dôvod? Podľa Horákovej je na českej politickej scéne viac tých, ktorí kritizujú úniu ako predobraz tzv. superštátu. "Euroskeptici dostávajú v médiách viac priestoru a ľudia na to reflektujú." Naopak, podobné argumenty vníma podľa odborníkov len malá časť občanov SR.

Očakávania a realita
So vstupom do EÚ si Slováci spájali mnohé očakávania a obavy. Odborníci upozorňujú, že v priebehu roka veľa zmien, ktoré by priamo súviseli s úniou nezažili. Ak áno, boli skôr pozitívne. Do značnej miery sa pritom naplnili očakávania: možnosť pracovať a študovať v zahraničí, keď príchod zahraničných investorov na Slovensko zase zabezpečil vznik nových pracovných miest. Peter Zsapka z Centra pre európsku politiku pritom zdôraznil, že sa nenaplnili katastrofické scenáre - rapídne zdraženie potravín či krach nášho poľnohospodárstva. A ďalšie obavy? Zneužívanie lacnej pracovnej sily na našom území, odchod odborníkov a mladých ľudí zo Slovenska či ovládnutie domáceho trhu cudzími produktmi. "Väčšina týchto záležitostí sa naplnila ešte skôr, ako sme do únie vstúpili, takže teraz to ľudia nevnímali tak dramaticky," poznamenal Zsapka.

Brusel verzus Bratislava
K dramatickým negatívnym zmenám po vstupe do únie napokon nedošlo. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku to vysvetľuje tým, že slovenská ekonomika má vlastnú dynamiku. "Sme súčasťou obrovského jednotného trhu, pričom väčšina exportu je orientovaná na členské krajiny EÚ." Kým pred vstupom bolo Slovensko v pozícii toho, kto sa musí prispôsobovať a plniť podmienky únie, dnes sa stalo plnoprávnym členom, ktorý sa na nových pravidlách môže bezprostredne podieľať. Pripomeňme, že pred integráciou sa v kandidátskych krajinách objavovali rôzne "zaručené" správy: Brusel nám bude diktovať, aké má byť zakrivenie uhoriek či zakazovať domáce zabíjačky... Odborníci sa dnes zhodujú, že naše vnímanie EÚ je niekedy až nekriticky pozitívne. "Aj preto sme svedkami glorifikácie Bruselu, že ľudia sa o politiku EÚ veľmi nezaujímajú," skonštatoval Zsapka. Ako dodáva - povesť únie nepriamo zlepšuje aj sklamanie z domácej politickej scény. Podľa Dulebu vnímajú ľudia západnú Európu ako symbol prosperity. "Naopak, dianie u nás je aj prostredníctvom médií prezentované cez spory politikov a škandály."

Za prácou? Do EÚ
V čase nášho vstupu do EÚ sa v starých členských krajinách objavili obavy, že lacná pracovná sila z východu Európy zaplaví ich pracovný trh. Tie sa zatiaľ nenaplnili. Prieskum v krajinách V4 potvrdil, že veľa ľudí nemá záujem ísť pracovať do zahraničia. Najaktívnejší - ak ide o záujem nájsť si prácu v niektorej inej členskej krajine EÚ - sú práve obyvatelia Slovenska. Dnes už takto pracuje jeden a pol percenta Slovákov. Prácu v zahraničí si už hľadá alebo si plánuje hľadať takmer 16 percent opýtaných. Naopak, v Česku je takýto záujem menší o viac než polovicu. "Česi všeobecne neradi cestujú za prácou a je im jedno, či je to do susedného mesta alebo do zahraničia," hovorí Horáková. O prácu v únii majú záujem najmä mladí ľudia, aj tí si to však s rastúcim vekom a po založení rodiny rozmyslia. "Cestovateľské" ambície Slovákov síce podmieňuje aj nezamestnanosť, ale Slosiarik upozorňuje - mnohí z tých, čo chcú odísť za prácou do zahraničia by to neurobili, ani keby mohli. "Ľuďom sa ľahšie deklaruje záujem robiť zásadné rozhodnutia z tepla domova."