Nekontrolovanému obchodu so vzdelaním, v ktorom sa točia stovky miliónov korún, podľa všetkého odzvonilo. Externé vysokoškolské štúdium sa spoplatní - už v druhej polovici februára ministerstvo školstva predloží novelu vysokoškolského zákona. Platiť by sa mohlo už od nasledujúceho akademického roka.
Koniec jednej éry
Éra súkromných spoločností, ktoré využili "deravý" zákon a vyberajú od externistov peniaze za zabezpečenie štúdia, organizovanie povinných kurzov či formou vynútených darov, sa tak zrejme končí. "Točí sa tu asi miliarda korún, ktoré zostávajú vo vreckách súkromníkov, a nie na vysokých školách," odhaduje exminister školstva Martin Fronc (KDH). Niektorí platia aj 20-tisíc korún za semester.
Externé štúdium na vysokých školách je pritom oficiálne stále bezplatné. Nový zákon by to mal zastaviť. Nové opatrenie by sa nemalo vzťahovať na externistov, ktorí už platia súkromným spoločnostiam.
Viac externistov, menej kvality?
Hornú hranicu školného aj podiel externých a denných študentov stanoví rezort školstva. Podľa ministra Jána Mikolaja (SNS) by to mohla byť až polovica z celkového počtu. Pravidlá však nie sú definitívne. "Hranica zabezpečí, aby bola ponuka denného štúdia dostatočná," dodáva rezortná hovorkyňa Viera Trpišová.
Podľa rektora Univerzity Komenského v Bratislave Františka Gahéra by však štandardná vysoká škola nemala mať viac ako 30 percent externých študentov. Kvalita externého štúdia totiž podľa mnohých odborníkov za denným zaostáva.
Čudný biznis na školách sa končí
"Externé štúdium je koncentrované do blokov, pričom sa nemožno dôkladne venovať jednotlivým oblastiam," hovorí predseda odbornej rady Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry Ivan Štich. Už dnes majú dve vysoké školy viac externistov ako denných študentov - Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita J. Seleyho v Komárne. "Ide o prechodnú záležitosť, keďže viacerí zamestnanci si musia v súlade so zákonom doplniť vzdelanie," hovorí prorektor ružomberskej univerzity Ľubomír Stanček.
Niektorí odborníci sa obávajú, že spoplatnenie v boji proti biznisu so vzdelaním nepomôže. "Iba platenie za externé štúdium problém nevyrieši a môže byť dokonca v rozpore s ústavou," zdôrazňuje Fronc. Podľa prorektorky Dagmar Valentovičovej z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda je vynaliezavosť ľudí v tomto smere obdivuhodná. "Likvidácia sprostredkovateľských spoločností nám však umožní dýchať ľahšie." Analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Zuzana Humajová vidí za spoplatnením aj snahu ministerstva ušetriť. Rezort dotuje každého externistu sumou 27-tisíc korún, čo je tretina z príspevku na denného študenta. Spoplatnenie obidvoch foriem štúdia považuje Humajová za systémovejšie.
Porušenie zákona nenašli
Boj s obchodom so vzdelaním zatiaľ nebol úspešný. "Diera" v zákone totiž umožnila de facto beztrestné vyberanie peňazí od externistov zo strany súkromných spoločností. Exminister školstva Martin Fronc v tomto smere inicioval kontroly na štyroch fakultách. Obrátil sa tiež na Generálnu prokuratúru. Výsledok? Ani jedna z kontrol nepotvrdila, že vysoké školy peniaze od študentov priamo vyberali. Podobne dopadlo aj podanie na Generálnu prokuratúru. Porušenie zákona sa nezistilo, prokuratúra podanie na viac ako desať spoločností zamietla. "Vôbec sa nepozreli na paragrafy vysokoškolského zákona," tvrdí Fronc.
Vysokoškoláci v akademickom roku 2006/2007
- denní študenti na verejných vysokých školách - 122 935
- externí študenti na verejných vysokých školách - 60 576
- denní študenti na štátnych vysokých školách - 1 188
- externí študenti na štátnych vysokých školách - 2 563
- poplatky za externé štúdium sa pohybujú od 5-tisíc do 20-tisíc Sk za jeden semester
Zdroj: ÚIPŠ