Za odvážne a často nekompetentné považuje vyjadrenia analytikov bánk k rozličným ekonomickým otázkam ich kolega zo Slovenskej akadémie vied Peter Staněk. "Ak majú analytici úctu k realite a chápu ju v širokom kontexte, tak by mali byť podstatne opatrnejší a nepoužívať len niektoré ekonomické makročísla a selektívne vybrané údaje," upozorňuje Staněk. Riaditeľ inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Eugen Jurzyca si, naopak, myslí, že ak sa mladí analytici vyjadrujú odvážnejšie ako starší, nie je to na škodu. "Verím, že naša krajina už má za sebou časy, keď sa dvadsiatnici vyjadrovali tak, ako keby mali sedemdesiat," reaguje Jurzyca. Povolanie analytika je podľa Karola Morvaya z M.E.S.A. 10 zdevalvované, lebo za takéhoto odborníka sa dnes považuje každý, kto niečo verejne povie.
Strach z názoru?
"Ekonomickí analytici musia hovoriť zjednodušene, aby im ľudia rozumeli. To im v odborných kruhoch kazí imidž," konštatuje Morvay. Je však presvedčený, že niektorí sú nevyzretí. "Stávajú sa vychytení takmer hneď po ukončení štúdia a bez toho, aby sa po škole venovali výskumnej a analytickej práci či publikovali v odborných renomovaných časopisoch," tvrdí Morvay.
Ak je to tak, prečo niekto z vysokoškolských alebo z vedeckých kruhov nereaguje na ich vyjadrenia a nekoriguje ich? "Nedostanú šancu vystúpiť v médiách. Sú znechutení," vysvetľuje Staněk ich pasivitu. Pripúšťa, že ide o odborníkov, ktorí sú v záverečnej etape svojej pracovnej kariéry. "Práca mnohých závisí aj od grantov a inej pomoci. Keby otvorene povedali, čo si myslia, tak by ju nedostali. Obávajú sa, že by to malo pre ich inštitúcie a ich samotných neblahé dôsledky. V tejto situácii ostáva priestor pre druhú skupinu analytikov," vysvetľuje Staněk.
A ako je možné, že analytici, ktorí sa podľa Staněka vyjadrujú nekompetentne, pracujú vo významných inštitúciách? "O stratégii bánk, ktoré u nás pôsobia, sa nerozhoduje na Slovensku, ale v zahraničí. Keď niekto pracuje v renomovanej banke, ešte nemusí poznať súvislosti vývoja ekonomiky. Spolupracoval som s týmito inštitúciami a viem o ich analytickej úrovni. Preto nehovorme, že ten, kto tam robí, je automaticky super. Ak sú banky také vynikajúce, prečo majú problémy s klasifikovanými úvermi?" zdôrazňuje analytik SAV.
Zodpovednosť médií
"Vyjadrenia analytikov vyzerajú niekedy zvláštne, najmä keď sa z ich vystúpenia v médiách vytrhne jediná veta," pripúšťa Róbert Prega z Tatra banky. "Poznám na Slovensku takmer všetkých významných analytikov. Všetci vyštudovali ekonómiu, mnohí v zahraničí a väčšina sa svojej profesii venuje niekoľko rokov. Ich znalosti sa mi zdajú primerané veku a tomu, čo robia," obhajuje kolegov Prega.
"Každý, kto robí analytika v banke, má kvalifikáciu na to, aby sa mohol vyjadrovať k ekonomickým problémom. Ľudia z akadémie majú možno iný názor na vývoj ekonomiky," uviedol analytik banky, ktorý si neželá byť menovaný. Pripúšťa, že odborníci zo SAV nedostávajú taký priestor, aký by chceli. Podľa neho je to aj tým, že médiá si vyberajú zdroje a majú pocit, že s bankovými analytikmi sa dá spolupracovať flexibilnejšie.
Podľa hovorcu ministerstva financií Petra Papanka by sa dobrí slovenskí ekonómovia dali zrátať na prstoch jednej ruky, lebo "väčšinou sú to bankoví analytici a ekonómovia z niektorých mimovládnych organizácií". V porovnaní s inými odbormi považuje Papanek úroveň ekonomického výskumu a vzdelávania na Slovensku za veľmi nízku. Je to aj tým, že dodnes tam pôsobia väčšinou ľudia, ktorí sa sami učili a potom dlhé roky učili iných, prečo je najlepšia centrálne plánovaná ekonomika. "Skutočný ekonomický výskum sa u nás takmer nerobí. Tento stav sa nezmení dovtedy, kým nepríde na univerzity celkom nová generácia, ktorá bude mať postgraduálne vzdelanie na kvalitných ekonomických fakultách v zahraničí," doplnil Papanek.
Jeden čihi, druhý hota
Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor považuje analytikov bánk za odtrhnutých od praxe a reality. "Ich názory nie sú pre nás smerodajné," tvrdí Gregor. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura naopak považuje ich vyjadrenia za užitočné. "Pomáhajú podnikateľom orientovať sa v dôležitých makroekonomických a hospodárskych otázkach," pripomenul. Jura navrhuje, aby analytici z rôznych inštitúcií viac spolupracovali a navzájom konzultovali problémy.
Podľa Gregora má SAV lepších analytikov ako banky. "Na názoroch bankových analytikov je vidieť ich neznalosť podnikateľského prostredia. Každý, kto ho hodnotí, mal by prejsť životnou skúškou vo firme." Za ukážku neznalosti považuje ich názory zo začiatku tohto roka, keď sa slovenská koruna neprimerane prudko posilňovala. "Analytici nám cez médiá odkazovali: tešte sa exportéri, máte lacnejší dovoz investícií, máte rýchly rast miezd, zastavte ho a tak podobne. Ako keby sa podnikatelia pri investovaní rozhodovali podľa kurzu koruny. Ale veď kto sa chce udržať na trhu Európskej únie, musí investovať priebežne, zvyšovať kvalitu svojej produkcie a prispôsobovať sa zmeneným podmienkam trhu," uviedol Gregor.
Predseda Dozornej rady Dusla Šaľa Jozef Kollár si myslí, že ak majú analýzy slúžiť zodpovednému rozhodovaniu, musia byť dôsledné, ale často nie sú.
Princíp Čiernej skrinky
"Je chybou, že sa uprednostňujú vyjadrenia bankových analytikov a málo priestoru sa dáva hlbším úvahám v celkových hospodárskych súvislostiach," konštatuje riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Milan Šikula. "Medzi analytikmi sú šikovní, ale aj povrchní. Ak sa niekomu nezdajú, príčina nemusí byť v ich naivite alebo neznalosti. Vychádzajú z toho, čo je pre ich banku vhodné a dôležité." Podľa Šikulu ekonomika je neraz ako čierna skrinka. Jej princíp spočíva v tom, že keď sa do nej niečo vloží, analytici vedia odhadnúť, aký bude výstup. Čo sa však v skrinke medzitým odohrá, to však často ani netušia.
V čom sa analytici nezhodujú:
- vo vhodnosti ďalšieho zníženia daňového zaťaženia
- vo vplyve zdraženia plynu pre domácnosti na infláciu
- v zostavovaní štátneho rozpočtu
- v zrušení, prípadne v zmene výšky minimálnej mzdy
- v rovnej dani a zavedení viacerých úrovní DPH
- v prípadnom krátení dotácií farmárov na Slovensku
Zdroj: slovenská tlač