"Že živel!" - smial sa Marián Čekovský, keď som mu gratuloval týmto prívlastkom k nedávnemu vystúpeniu na STV, kde sa pričinil o víťazstvo Prešovského kraja v súťaži Super kraj. Keď ma vidí, že mu volám na mobile, hovorieva prítomným v spoločnosti, v akej sa práve nachádza: "Prepáčte, volá mi posol môjho mŕtveho otca..."
Mariánovi zomrel otec v roku 1983, keď mal šesť rokov. Jeho poslom som sa stal až po dlhých 22 rokoch. Je to zvláštna príhoda. Raz večer som prišiel z práce domov, keď ma manželka zaskočila otázkou: "Poznáš speváka Mariána Čekovského?"
Pokrútil som nechápavo hlavou, že na čo sa ma to pýta: "Nepoznám."
"Je veľmi sympatický, niekedy sa naňho musíš pozrieť," pokračovala moja lepšia polovička, čomu som nevenoval nejakú pozornosť, ale zrazu sa k nej pridal aj náš mladší syn: "Oco, poznáš, takú pesničku spieva, Myslím, že môže byť."
Stále som nechápal, čo majú s nejakým Mariánom Čekovským. Šiel som si ľahnúť na chvíľku do spálne do správ, že si zdriemnem. No tu ma zrazu manželka budila: "Poď rýchlo! Práve je v televízii!"
"Kto?" Nechápal som prekvapený z náhleho prebudenia.
"Čeko...
Zostáva vám 85% na dočítanie.