Výpalníctvo stále nie je hudbou minulosti

Malá nálepka s logom bezpečnostnej služby na vstupných dverách obchodu, krčmy či reštaurácie. Takúto nálepku má väčšina predajní v Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách. Nie každá takáto ochrana je však dobrovoľná. V mnohých prípadoch to znamená, že majiteľ je na zozname niektorej z mafiánskych skupín a platí výpalné. Šancu uniknúť im nemá v podstate nikto. "Asi po troch mesiacoch od otvorenia obchodu prišli traja muži s ponukou ochrany. Povedali sme, že si to ešte premyslíme. Ale oni skonštatovali, že sa neprišli opýtať, iba nám oznámiť, že sme pod ich ochranou," tvrdí majiteľka jednej bratislavskej predajne s elektronikou. Výpalníci majú o nových prevádzkach veľmi dobré informácie. Majú na ich získavanie vlastných špehov, väčšinou z rád "feťákov" a prostitútok.
Na faktúru aj bez nej
Podľa prieskumov Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktoré robí každoročne pre Svetové ekonomické fórum, až polovica podnikateľov tvrdí, že im organizovaný zločin spôsobuje problémy. Potvrdzuje to aj Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu: "Výpalníctvo je stále pretrvávajúci problém podnikateľov, najmä malých a stredných."
Sadzby za poskytnutie ochrany sú rôzne podľa lokality, veľkosti obchodu a aj tržieb. Malé prevádzky v okrajových štvrtiach sú lacnejšie, mesačne to vyjde "iba" na pár tisíc korún. V historickom centre mesta sa môžu vyšplhať až na niekoľko stotisíc korún. "Výpalníci sledujú situáciu v podniku, vedia, koľko dokáže zarobiť," dodáva majiteľka bratislavského elektroobchodu.
Majitelia si náklady na "ochranu" kompenzujú rôznym spôsobom. "Ak im vystavia faktúru za ochranu pod hlavičkou súkromnej bezpečnostnej služby, môžu si ich odpočítať v daňovom priznaní ako daňový výdavok," tvrdí hovorca Daňového riaditeľstva Robert Merva. Ak takýto doklad nemajú, odpočítavať si náklady z daní nemôžu. Premietnu ich do cien. Akým spôsobom si nakoniec budú majitelia straty kompenzovať, záleží od výpalníkov - či im faktúru ponúknu alebo nie. "My sme si ju ani nepýtali, suma by potom bola asi vyššia," zamýšľa sa majiteľka.
Pomôže prísnejší zákon
Známy je prípad z minulého roka, keď polícia odhalila jednu z najvplyvnejších skupín bratislavského podsvetia - takáčovcov. Ich praktiky - nútenú ochranu - označil vtedy minister vnútra Vladimír Palko za výpalníctvo. Esbéesky totiž neposkytovali klientom strážnikov, ale len ochranu podľa potreby. Podľa prvého policajného viceprezidenta Jaroslava Spišiaka je tento najväčší prípad pred ukončením. Na jeseň poputujú na prokuratúru návrhy na obžaloby. Polícia ich však obviní z iného trestného činu ako hrubého nátlaku (tak je v trestnom zákone označené výpalníctvo), pretože poškodení podnikatelia nepotvrdili, že zmluvy o ochrane podpísali pod nátlakom. Ani z neoprávneného podnikania, pretože mali platné licencie.
Od januára budúceho roka by im takéto "legálne" podnikanie mal sťažiť nový zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Ak ho parlament na jeseň odsúhlasí, kontrola a podmienky povoľovania na činnosť súkromných bezpečnostných služieb budú prísnejšie. Podľa rezortu vnútra sa má zabrániť doterajšiemu zneužívaniu poskytovania poradenstva, ktoré páchatelia využívali na výpalníctvo.
Problém pre štát
Do šedej ekonomiky a k príjmom výpalníkov, ktorí svoje služby nefakturujú, by sa tak pravdepodobne zaradili aj oficiálne ochranky. Podľa ekonóma SAV Petra Staněka príjmy z takýchto činností spôsobujú ekonomike výrazné problémy. "Šedá ekonomika neustále expanduje. Tvorí približne 15 percent hrubého domáceho produktu," tvrdí Staněk. Výpalníctvo je podľa neho dvojsečná zbraň. Tým, že ide poväčšine ako neoficiálny príjem, ochudobňuje štátny rozpočet o dane. Pritom zle pôsobí aj na podnikateľskú klímu a ak si obchodníci takúto stratu kompenzujú premietnutím do cien, oslabuje sa kúpna sila obyvateľstva.
Prečo sú podnikatelia ticho
Spišiak sa pre médiá už viackrát vyjadril, že tieto problémy si spôsobujú samotní podnikatelia. Mali by totiž takéto vydieranie ohlásiť na políciu. Podľa majiteľky bratislavského obchodu s elektronikou to však nie je také jednoduché: "Chvíľu sme uvažovali nad tým, že to ohlásime. Ale potom sme si to rozmysleli." A čo je príčinou jej negatívneho postoja? "Vieme o ľuďoch, ktorí to ohlásili a potom skončili s vypálenými a zničenými obchodmi, prípadne ich dobili," dodáva. Ak by štát garantoval, že sa výpalníci tak rýchlo a ľahko z väzenia nedostanú, určite by to podľa nej nahlasovalo viac ľudí. Ak by výpalníkov súd odsúdil, mohli by za vydieranie či hrubý nátlak dostať päť až dvanásť rokov (ako členovia organizovanej skupiny). Známe sú však prípady, keď sa na slobodu dostanú pre rôzne procesné chyby už po niekoľkých mesiacoch.

Štatistika tresných činov súvisiacich s výpaľníctvom
	2003 Podania/Objasnenia	2004 Podania/Objasnenia	2005 (prvých sedem mesiacov)
Hrubý nátlak	19/7	14/6	21/11
Vymáhanie	18/13	13/9	3/0
Zdroj: Prezídium policajného zboru