Ekonómovia nevidia reálny dôvod na takýto nárast. "Bankroty by mali skôr klesať," zdôrazňuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Ukazovatele sú podľa neho jasné: úroveň úrokov je historicky veľmi nízka, rastie dopyt, klesá nezamestnanosť... "Ani jedna z týchto vecí nepoukazuje na to, že by ekonomika prechádzala bolestivou fázou," dodáva Tóth. Podľa zahraničných ekonómov by mali byť práve tieto faktory, vrátane vstupu krajiny do Európskej únie, rýchleho hospodárskeho rastu (štyri percentá - najrýchlejší spomedzi krajín V4) a zvyšujúceho sa exportu, príčinou nižšieho, a nie vyššieho počtu bankrotov. Deje sa tak napríklad v Poľsku, kde konkurzy klesli o dve percentá, či v Česku - až o sedem percent. "Ekonomická klíma v Česku je v súčasnosti veľmi pozitívna, to znamená nižšie riziko bankrotov," tvrdí obchodný riaditeľ českej spoločnosti Euler Hermes Čescob Hynek Rasocha. Podľa neho je do určitej miery zvláštne, že práve na Slovensku bankroty stúpajú. A to hlavne preto, že nová úpadková legislatíva vstúpi do platnosti až od januára budúceho roka. K zhoršeniu situácie určite neprispeli ani ekonomické reformy, napríklad daňová reforma odštartovaná začiatkom minulého roka, či zmeny v Zákonníku práce platné dva roky. Tvrdí to výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina: "Tie situáciu skôr zlepšujú." Jediná reforma, ktorá mohla trochu negatívne zapôsobiť na zvýšený počet bankrotov, bola podľa neho reforma práceneschopnosti (od januára 2004 preplácanie prvých desať dní "péenky").
Zdravšie prostredie
Podľa Tótha zvyšujúci sa počet firiem v úpadku naznačuje skôr vyčistenie hracieho poľa. Aj podľa ekonóma Svetovej banky Antona Marcinčina môže znamenať, že zvýšený počet úpadkov spôsobuje ozdravný proces slovenského podnikateľského prostredia. "V minulosti bolo bežné, že mali podniky dlžoby po lehote splatnosti," hovorí Kičina. V súčasnosti podľa neho fungujú už firmy štandardným "západným" spôsobom a už menej tolerujú svojim obchodným partnerom platobnú neschopnosť. Tým, že sa vylučujú zadlžené firmy, sa podľa neho čistí ekonomika. Ako dodáva aj Peter Meier, konateľ spoločnosti Coface Intercredit Slovakia (venuje sa o. i. informáciám o platobnej disciplíne a vývoji konkurzov), rastúci počet návrhov svedčí o zvyšujúcej sa dôvere podnikateľov v konkurzy. Myslí si však, že dvetisíc návrhov na konkurz je ešte stále málo, keď zoberieme do úvahy, že na Slovensku pôsobí vyše 370-tisíc aktívnych spoločností vrátane živnostníkov. "Na druhej strane až trojštvrtinový nárast návrhov spôsobila aj zhoršujúca sa medzipodniková zadlženosť," dodáva. Totálne nesolventných je podľa štatistík Coface Intercredit až 1 200 firiem.
Vyše desaťtisíc nových firiem
Zdá sa však, že hoci návrhov na konkurz bolo "iba" dvetisíc, reálne svoje podnikanie minulý rok skončilo až sedemtisíc firiem. Oproti roku 2003 stúpol totiž počet podnikov zapísaných v obchodnom registri na vyše 112-tisíc, čo je skoro o päťtisíc viac. A registre zaevidovali až 12-tisíc nových podnikov. Rozdiel - sedemtisíc firiem, bolo podľa hovorcu rezortu spravodlivosti Richarda Fidesa vymazaných z registra, pretože skončili v konkurze, likvidácii, či bez likvidácie.
Avšak 12-tisíc nových firiem poukazuje podľa odborníkov práve na fakt, že slovenská ekonomika je na vzostupe. "Na Slovensko prišiel značný počet zahraničných investorov, čo je ďalší dôkaz, že slovenské reformy sú nastavené dobre," tvrdí Kičina. Pozitívne sa však na tom prejavila aj reforma obchodného registra. "Zrýchlil sa zápis firiem. Kým pred rokom trval aj niekoľko mesiacov, teraz je to už len päť dní," vysvetľuje.
| Ako je to s konkurzmi (nové návrhy) | |||
|
r. 2002 |
r. 2003 |
r. 2004 | |
| Slovensko | 1743 | 1258 | 2184 |
| Česko | 3985 | 3918 | 3627 |
| Ako je to s novými firmami (obchodný register) | |||
|
r. 2002* |
r. 2003* |
r. 2004 | |
| Slovensko | 12065 | ||
| Česko | 23893 | 28558 | 25434 |
| * za Slovensko nie sú známe tieto štatistiky | |||
| Zdroj: MS SR, MS ČR | |||