"Preto musíme vyriešiť situáciu v rámci súčasných legislatívnych možností," konštatuje hovorca ministerstva financií Peter Papanek. Akú to riešenie bude mať presnú podobu - ešte nevedel povedať.
Priveľa za úradníkov
Súčasný stav je podľa expertov z ministerstva financií a zo správy daní neudržateľný. Daňová správa s ôsmimi krajskými pracoviskami a 102 daňovými úradmi je príliš drahá. Ročne stojí štát približne tri miliardy korún. A rozpočet na rok 2006 ráta už s 3,2 miliardy. Daňová správa už teraz tvrdí, že pri súčasnom počte zamestnancov, keď je napríklad na každom úrade riaditeľ s rozšírenou administratívou, budú potrebovať zvýšiť už tohtoročný rozpočet. "Už tento rok nám chýbajú peniaze na zabezpečenie bežných výdavkov, ako je elektrina, či plyn," tvrdí hovorca Daňového riaditeľstva Robert Merva. Malo by ísť pritom až o 120 miliónov korún navyše. V budúcom roku počítajú s tým, že rozpočet sa bude musieť zvýšiť - oproti plánovanému - o skoro 200 miliónov. O dva roky dokonca ešte viac. Ďalšie peniaze bude daňová správa žiadať od štátu aj na dokončenie projektu informačného systému.
Chýba reforma, chýbajú peniaze
Ak by sa podarila pôvodne plánovaná reforma, mohol by štát ročne ušetriť minimálne pol miliardy korún na platoch a režijných nákladoch na daňovú správu. Podľa Mervu by, naopak, mohli ešte zarobiť, napríklad predajom, prípadne prenájmom zbytočných budov (ak sa zredukuje počet zamestnancov). Teraz sa však ľudia z daňovej správy pýtajú: Kde máme zobrať dodatočné peniaze na fungovanie všetkých 102 daňových úradov? Podľa podpredsedu ANO Jirka Malchárka odpoveď bude musieť nájsť príslušný rezort. Podobný názor má aj Zsolt Komlósy z SMK. Tým rezortom je práve ten, ktorý chce reformovať, aj kvôli ušetreniu peňazí - ministerstvo financií.
Komu by chýbal politický dohľad
Podľa pôvodného plánu malo zostať zo súčasných 102 daňových úradov iba osem krajských s vyše sto detašovanými expozitúrami. Mal sa znížiť počet zamestnancov, funkcia riaditeľa s dnešnými právomocami by na týchto úradoch prestala existovať. Dôvody oponentov prečo takúto reformu neprijať? "Nechceme urobiť z daňových úradov obyčajnú podateľňu," tvrdí podpredseda ANO Jirko Malchárek. Podľa Mervu by sa však takýmto spôsobom uľahčil kontakt daňovníka s daňovou správou na spôsob bankových pobočiek, kde klient vybaví všetko pri jednom okienku. "Takéto pracovisko by mal možnosť zaregistrovať daňový subjekt, prevziať daňové priznanie, vystaviť potvrdenie o zaplatení dane... Proces by sa tak veľmi zjednodušil," dodáva.
Zákon asi stiahnu
Poslanec SMK Komlósy si nevie predstaviť tieto úrady bez odborníkov, s ktorými by mohli podnikatelia konzultovať nejasnosti. Problémom pre jeho stranu je aj fakt, že daňové pracoviská by neboli zákonom presne určené. "Nemali by sme politický dohľad," dodáva Komlósy. Pripúšťa však, že o redukcii treba hovoriť. Riešením podľa nich (aj ANO) by bol kompromisný Miklošov návrh - "iba" 52 daňových úradov. Ale rezort financií medzitým názor zmenil a takýto kompromis považuje za zlý.
Minister financií Ivan Mikloš podľa Papanka pravdepodobne zákon z parlamentu stiahne. Hlavne pre to, že nie je politická vôľa prerokovať zákon v druhom čítaní. Ako sa však vyjadril podpredseda KDH Pavol Minárik, oni túto tému ešte neuzavreli. "Rokuje sa, preto by som sa na túto tému nerád vyjadroval," dodáva.
| Náklady na daňovú správu | ||||
| Rok |
Počet zamestnancov v daňovej správe |
Príjem na pracovníka (v tis. Sk) |
Výdavky na pracovníka (v tis. Sk) |
Počet daňovníkov na pracovníka |
|
1995 |
5 282 | 25,8 | 383 | 132 |
|
2000 |
5 680 | 30,6 | 398 | 197 |
|
2003 |
5 721 | 35,0 | 469 | 275 |
|
2004 |
5 890 | 35,6 | 493 | 382 |
| Zdroj: DR SR | ||||