Väčšina politických strán na Slovensku sa topí v dlhoch, napriek tomu si plánujú na volebnú kampaň požičať ďalšie peniaze. Cena kampane jednej strany sa už v minulosti podľa odborníkov z reklamných agentúr pohybovala od piatich do dvesto miliónov korún. Podľa Fedora Flašíka, ktorý sa podieľal na tvorbe a realizácii viacerých kampaní, môžu reálne náklady dosiahnuť asi 30 miliónov.
Pre strany existuje jediné riešenie - úvery z komerčných bánk. "Časť nákladov vykryjeme z vlastných zdrojov a zvyšok si požičiame od finančného ústavu," hovorí šéf volebného štábu KDH Pavol Abrhan. Podobne uvažujú aj v ĽS-HZDS, SDKÚ či v Smere-SD. Jeho šéf Robert Fico už oznámil, že výšku sumy a meno finančnej inštitúcie zverejnia ešte pred parlamentnými voľbami.
Predvolebná hmla
Výška straníckych pôžičiek zatiaľ zostáva veľkou neznámou. Rozpočty volebných kampaní sa ešte len začínajú pripravovať. Volebné štáby čakajú na cenové ponuky od reklamných agentúr, ale najmä na cenníky politickej reklamy v komerčných elektronických médiách. Tie budú môcť politické subjekty v parlamentných voľbách využiť prvýkrát. Jedinou stranou, ktorá má v rozpočte na kampaň jasno, je KSS. Podľa jej ústredného tajomníka Ladislava Jaču plánujú minúť tri milióny korún, pričom k dispozícii majú zatiaľ milión. Všetky politické subjekty pritom avizujú, že tohtoročná kampaň bude oveľa drahšia ako v minulosti.
Banky sú opatrné
Komerčné banky sa k poskytovaniu úverov pre politické strany stavajú zdržanlivo. Niektoré z nich dokonca takúto možnosť priamo odmietajú. "Naša úverová politika nedovoľuje financovať žiadne politické subjekty," povedala hovorkyňa Unibanky Katarína Ševčíková. Ústretovejšie sú menšie špecializované bankové inštitúcie, ako napríklad J&T Bank. Podľa jej hovorcu Maroša Sýkoru by ku každej z politických strán pristupovali individuálne - snažili by sa im "ušiť" podmienky na mieru. V úveroch od komerčných bánk nevidí problém ani právnik Transparency International Slovensko Pavel Nechala. "Musia byť však zverejnené podmienky, za akých bude pôžička splácaná." Túto povinnosť už zaviedol aj novelizovaný zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach. Ten im prikazuje zverejňovať identifikáciu darcu, výšku požičanej sumy a dohodnutý termín splatenia. Podľa Nechalu by bolo vhodné, keby politické subjekty zverejnili aj výšku úrokovej sadzby. "Ak by strana získala napríklad bezúročnú pôžičku v hodnote milión korún na jeden rok, znamenalo by to, akoby dostala dar vo výške stotisíc."
Utajení veritelia
Medzi najväčších dlžníkov podľa výročných finančných správ za rok 2004 patrili ĽS-HZDS (40-miliónový záväzok voči zahraničnej firme) a SDKÚ (záväzok vo výške 64 miliónov Sk). Ani jedna strana pritom nevysvetlila, ako sa do tejto situácie dostala, iba SDKÚ nás informovala, že začiatkom tohto roku ich dlhy klesli pod hranicu 30 miliónov. Ústredná tajomníčka ľudovej strany Zdenka Kramplová iba skonštatovala, že k tejto téme sa vyjadria najskôr v marci, po sumarizácii údajov. Podľa dostupných údajov aj táto strana začala vlani svoj dlh už splácať.
Napriek tomu, že niektoré politické subjekty každoročne hospodária so stratou, konkurzu sa obávať nemusia. Zákon to totiž neumožňuje. "Veriteľ, voči ktorému si strana neplní záväzky, nemá možnosť ju dať do likvidácie," pripomína Zuzana Wienk z Aliancie Fair-Play. Jedinou možnosťou potom zostáva, že sa strana sama rozhodne rozpustiť a v tom prípade je "ošetrené" ďalšie nakladanie s jej majetkom. Wienk tiež upozorňuje, že pri stranách, ktoré majú veľké dlhy, existuje riziko, že v niektorých prípadoch môžu pred verejným záujmom uprednostniť záujmy svojich veriteľov.
Hospodárska situácia v stranách
- ĽS-HZDS: nepriaznivá finančná stabilita. V porovnaní s rokom 2003 dosiahla strana medziročnú stratu takmer 14 miliónov korún. Strana vykazovala celkovú stratu 29 miliónov korún. V roku 2004 mali dlh takmer 43 miliónov korún.
- SDKÚ: veľmi nepriaznivá finančná stabilita. V roku 2004 dosiahla medziročnú stratu 5,6 milióna korún. Majetok v plnom rozsahu kryjú cudzie zdroje. Hospodársky výsledok dosiahol stratu vyše 58 miliónov korún. Do roku 2006 prešla strana s dlhom necelých 30 miliónov korún.
- Smer-SD: finančná stabilita je dobrá. Strana dosiahla v roku 2004 zisk 2,4 milióna korún, aj napriek tomu mala dlh 7,3 milióna korún. V roku 2005 časť splatila, pribudol však dlh, ktorý zdedila po SDĽ (5 miliónov).
- SMK: vysoká finančná stabilita. Strana dosiahla zisk vyše 2 miliónov. Vykazuje najlepšiu situáciu spomedzi sledovaných strán. V roku 2004 evidovala dlh vo výške 1,3 milióna.
- KDH: dobrá finančná stabilita. Strana dosiahla medziročný zisk viac ako štyri milióny. V roku 2004 evidovala dlh 2,9 milióna, v minulom roku splatila 2 milióny.
- KSS: dosiahla hospodársku stratu sedem miliónov korún.
Zdroj: Aliancia Fair-Play, médiá