Platilo by to v prípade, že ročné školné by bolo vo výške 11 tisíc korún. Poplatky by mal kompenzovať systém pôžičiek a sociálnych štipendií. "Maximálna výška štipendia stúpne z terajších približne dvetisíc na takmer sedemtisíc korún," povedal dnes v parlamente pri predstavovaní zákona o študentských pôžičkách Fronc. Ide o štvrtý Froncov pokus presadiť školné.
Ten považuje zavedenie poplatkov za zavŕšenie reformy vysokého školstva, ktorá sa začala prijatím zákona o vysokých školách v roku 2002. Školné na VŠ je zároveň súčasťou Programového vyhlásenia vlády. Vysokoškoláci by sa podľa neho mali na nákladoch za štúdium podieľať, pretože majú po skončení štúdia väčšie možnosti uplatniť sa na trhu práce. Z tohto dôvodu by sa mu na štúdium nemali skladať v plnej miere daňoví poplatníci, z ktorých mnohí svoje deti na VŠ nemajú. Preto by z priemerných ročných nákladov, v súčasnosti na úrovni 86 tisíc korún, mal 0 až 30 percent platiť študent. Za VŠ by tak v prípade schválenia platil maximálne 26 tisíc korún, výška školného bude v kompetencii školy.
Na spustenie nového systému sociálnych štipendií bude potrebných okolo 900 miliónov korún. Okrem pôžičky na hradenie školného si študent bude môcť aj naďalej požičať 40 tisíc korún ročne na hradenie životných nákladov.
Gesčný školský parlamentný výbor k zákonu neprijal spoločnú správu, preto predseda výboru Ferdinand Devínsky predniesol o rokovaní len informáciu. Zároveň odporučil poslancom, aby neboli prijaté pozmeňovacie návrhy, ktoré by zaväzovali VŠ prijať bez prijímacieho konania uchádzačov, ktorí maturovali minimálne pred desiatimi rokmi.
Do rozpravy k návrhu zákona sa písomne prihlásilo osem poslancov.
StoryEditor
Čiastočné spoplatnenie VŠ prinesie podľa Fronca viac než miliardu korún
Čiastočné spoplatnenie štúdia na vysokých školách (VŠ) prinesie pre rozvoj VŠ podľa ministra školstva Martina Fronca viac ako 1,1 miliardy korún. Ďalších takmer 600 miliónov korún zo školného budú môcť získať naspäť študenti v podobe prospechových a motivačných štipendií.
