NBS kritizuje vládu za rozpočet

Pár týždňov po tom, ako vtedy čerstvý premiér Robert Fico za prudký pokles koruny v dôsledku jeho vyhlásení dostal od guvernéra Národnej banky Slovenska školenie o menovej politike, prichádza ďalšia kritika: tentoraz k návrhu rozpočtu verejnej správy na budúci rok.
"Pre zabezpečenie menových cieľov nie je tento rozpočet dostatočne reštriktívny," povedal včera guvernér Ivan Šramko v exkluzívnom rozhovore pre HN. Aj keď ocenil, že rámec rozpočtu rešpektuje postupné znižovanie deficitu tak, aby Slovensko mohlo byť v eurozóne, výdavky podľa neho rastú v rozpočte príliš a "deficit mohol byť aj nižší".
Paradoxne, vo svojom prvom rozhovore pre slovenský denník minister financií Ján Počiatek HN povedal, že Šramkove reakcie na návrh rozpočtu "boli veľmi pozitívne vzhľadom na to, že sme si určili jasný rámec".
Ďalší tlak na úroky
Signál guvernéra vláde považujú ekonómovia za pozitívny. "Banka pokračuje v postoji, ktorý mala aj počas konca minulej vlády a nabádala znižovať deficit rýchlejšie. Trhy teší, že sa postoj centrálnej banky nemení," povedal analytik ING Ján Tóth. Ekonomika, ktorá rastie viac ako šiestimi percentami ročne, umožňuje podľa Viliama Pätoprstého z UniBanky znižovať deficit výrazne rýchlejšie, ako to plánuje Počiatkovo ministerstvo. "V opačnom prípade takýto deficit zvyšuje infláciu," tvrdí. Práve inflácia je hlavným dôvodom, prečo banka od začiatku roka už trikrát zvýšila úrokové sadzby, čo ľuďom zdražilo pôžičky, hypotéky dokonca o desiatky tisíc korún.
Banka by dnes mala opäť rozhodovať o úrokoch, ďalšie zvyšovanie sa však neočakáva. "Pokiaľ nebude kurz silnejší, tak by sa sadzby mohli o pol percenta zdvihnúť už budúci mesiac," tvrdí Tóth.
Nižšie už sa nedá
V budúcoročnom rozpočte by predbežne mali výdavky nad príjmami prevládať o 36,4 miliardy korún, čo sú tri percentá hrubého domáceho produktu. Ak sa výdavky rozpočtu v parlamente nezvýšia, mal by rozpočet stačiť na prijatie eura. Ministerstvo financií však tvrdí: "Väčší priestor pre reštriktívnu politiku nevidíme." Počiatek už zablokoval ministerstvám po 10 percent z ich výdavkov.
Štátny tajomník ministerstva financií František Palko uznáva, že rozpočtová politika musí prispieť k plneniu cieľov Národnej banky. "Sme však presvedčení, že pokles deficitu o pol percenta vo vzťahu k HDP je dostatočným predpokladom zvládnutia kritérií na prijatie eura," tvrdí. Palko nesúhlasí ani s tvrdením, že verejné výdavky v rozpočte rastú rýchlym tempom. "Naopak, v pomere k HDP klesajú, rovnako sa stabilizuje aj podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte," tvrdí.