Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek sa snaží korigovať svoje výroky o korupcii v zbrojárstve. Jahnátek teraz vysvetľuje, že v rozhovore pre týždenník Trend nehovoril o úplatkoch, ale o províznych zmluvách. Zverejnený zvukový záznam však dokazuje opak. Opozícia už vyzvala Jahnátka na odchod z funkcie. "Došlo k manipulácii s výrokmi," bráni sa minister.
O čo teda išlo? Redaktor týždenníka Gabriel Beer sa priamo spýtal ministra, ako si vedia štátne firmy zúčtovať úplatky, ktoré patria do biznisu v rozvojových krajinách - práve tie majú záujem o naše tanky a húfnice. "Tieto netradičné formy skutočne fungujú. To by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované," reagoval Jahnátek. Podľa jeho hovorcu mal stále na mysli provízne zmluvy, čo však spochybňuje samotný Beer. "V celom rozhovore sme nespomenuli slovné spojenie provízne zmluvy, jeho prepis je takmer doslovný. Nemáme technické ani iné prostriedky na úpravu zvukového záznamu."
Provízne zmluvy sú pritom tradičnou a legálnou súčasťou predaja, čo pre HN potvrdil aj generálny riaditeľ spoločnosti Kerametal Igor Junas. "Zbrojarina v tomto nie je žiadna výnimka, túto formu používame už 37 rokov," povedal Junas. Provízie sa pohybujú zhruba na piatich percentách z objemu obchodu.
Jahnátka ohrozuje rozhovor o korupcii
Šéf Kerametalu priznáva, že korupcia v zbrojárskom priemysle existuje, za problém ju považuje najmä v prípade rozvojových krajín. Slovensko však v minulých rokoch vyvážalo zbrane aj do týchto oblastí. Podľa Junasa však v našom prípade obraty obchodu so špeciálnou technikou, ako aj jeho zameranie na nízko sofistikované produkty, predstavujú "takú istú strojárinu ako je každá iná".
Aj Barbora Pěchová, odborníčka českej Transparency International na korupciu v zbrojárstve, potvrdzuje slová slovenského ministra o existencii "netradičných foriem podnikania" v tejto oblasti. No nielen v tzv. krajinách tretieho sveta, ale aj vo vyspelých demokraciách, čo podľa nej dokazuje napríklad kauza nákupu bojových lietadiel Grippen pre českú armádu. "Neviem si však vôbec predstaviť, že by takéto formy obchodu oficiálne používali aj štátne firmy. Ale asi váš pán minister vie, ako to chodí," myslí si Pěchová. Zbrojarina je podľa Transparency International všeobecnosti považovaná za jednu z najskorumpovanejších oblastí podnikania.
Jahnátek bol svoje vyjadrenia vysvetľovať aj predsedovi vlády Robertovi Ficovi. Podľa lídrov opozičných strán by mal premiér na základe výrokov ministra konať. "Sú priamym návodom, rovno výzvou na korupciu," myslí si predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Jahnátek nevidí dôvod na svoje odstúpenie, rovnaký názor má aj premiér Fico. Stanovisko vlády tvrdí, že výroky ministra boli zle vyložené a opozícia by miesto zverejňovania výziev na jeho odstúpenie mala zverejniť provízie súvisiace s privatizáciou.
Napriek medzinárodným záväzkom Slovenska v boji proti podplácaniu nám však podľa Pěchovej nehrozia z tejto kauzy žiadne negatívne následky. "Myslím si, že výroky ministra Jahnátka zapadnú prachom medzi množstvom výrokov podobného charakteru."
Čo povedal Jahnátek
Problém je, že slovenský obranný priemysel vyrába najmä tanky a húfnice, ktorých dnes už toľko netreba. Po takomto tovare je dopyt najmä v krajinách tretieho sveta, málo solventných, politicky nestabilných, kde sa obchoduje prostredníctvom úplatkov. Buďme realisti - vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky?
- Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú. To by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované. Ja sa vás opýtam - ako ten súkromník, ktorý má takisto dodržiavať zákony tejto krajiny, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém, akým spôsobom on vygeneruje čierne peniaze, ktoré idú na netradičnú formu obchodovania. Veď ich môže vyčleniť len zákonným spôsobom. A prečo to nemôže urobiť štátna firma?
Zdroj: Trend
Najznámejšie zbrojárske škandály vo svete
Lockheed Martin - v roku 1976 bola firma zapletená do veľkého úplatkárskeho škandálu, keď sa zistilo, že bývalému premiérovi Kakue Tanakovi dala úplatok tri milióny dolárov, aby presvedčil japonské letecké spoločnosti kúpiť ich L-1011 namiesto DC-10. Ďalší škandál spôsobila v Holandsku, kde pre prijatie úplatku od Lockheed vyšetrovali princa Bernharda. Firma chcela takto presadiť svoje stíhačky F-104G Starfighters pred francúzskymi Mirage.
Thales - ešte ako bývalá Thomson-CSF francúzska zbrojárska firma dala v roku 1991 úplatky taiwanským aj francúzskym vládnym úradníkom, ktorí mali zabezpečiť kúpu šiestich fregát pre taiwanskú armádu. Počas vyšetrovania prípadu zavraždili kapitána taiwanského námorníctva, ktorý údajne podplácanie oznámil. Koncom roka 2005 bývalý zamestnanec Thalesu povedal, že firma mala vytvorený špeciálny fond, z ktorého dávala úplatky na získanie kontraktov v rôznych krajinách sveta, napríklad v Afrike, Južnej Kórei, Taliansku a Grécku.
BAE Systems - dohoda medzi britskou a saudskoarabskou vládou, známa ako Al Jamamáh, kontrakt údajne zachránila BAE začiatkom 90. rokov pred bankrotom. Na základe dohody BAE školili a technicky vybavili saudskoarabskú armádu výmenou za dodávky ropy. Neskorší britský audit sa na rozdiel od všetkých ostatných nezverejnil, údajne preto, aby Briti neurazili Saudskú Arábiu "za príliš vysoké provízie". V roku 2004 časopis Guardian napísal, že BAE Systems používali tajný fond v hodnote 60 miliónov libier na získanie veľkých kontraktov v Saudskej Arábii, z ktorého sa vyplácali provízie najmä princovi Turkimu bin Násirovi. Vyšetrovanie však v decembri minulého roka britská vláda zastavila, pretože Saudská Arábia hrozila, že zruší vzájomné zbrojné kontrakty, ktoré by boli pre Britániu kritické. Do prípadu potom vstúpila OCED.
Boeing - v roku 2003 Pentagón zrušil Boeingu kontrakt za 23 miliárd dolárov na dodávky 100 tankovacích lietadiel potom, čo sa zistilo, že bývalá zamestnankyňa Pentagónu, ktorá mala prejsť do Boeingu, zvýhodnila budúceho zamestnávateľa a navyše dodala mu informácie o konkurenčnej ponuke od európskeho Airbusu.
(Reuters, Guardian, AFP, Wikipedia)