Podnikatelia vedia, ako zlepšiť súdy

Odbremeniť sudcov od administratívy. Vypracovať model hodnotenia efektivity práce sudcov a skrátiť lehoty na vytýčenie pojednávania. Toto sú v skratke odporúčania Podnikateľskej aliancie Slovenska na zlepšenie funkčnosti súdnictva a vymáhateľnosti práva, ktoré minulý týždeň predložila ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi. Podľa výkonného riaditeľa aliancie Róberta Kičinu je pomalosť súdnych konaní jedným z najväčších problémov slovenských podnikateľov. "Už niekoľko rokov sa funkčnosť súdnictva a vymáhateľnosť práva označujú za najhorší prvok v slovenskom podnikateľskom prostredí," dodáva. Názory odborníkov na túto tému sa rôznia. Napríklad Svetová banka vníma situáciu pozitívnejšie. Podľa Ľuby Zimanovej-Beardsley z banky situácia nie je až taká zlá, ako ju aliancia vykresľuje: "Výskumy Svetovej banky ukazujú zlepšenia výkonnosti súdnictva a následne aj spokojnosť podnikateľov so súdmi." Podľa publikácie banky Doing Business 2005 treba na Slovensku 565 dní na vymoženie práva. Na porovnanie - v susednom Poľsku trvajú súdy o polovicu dlhšie.

Dlhé súdy sú drahé
Podľa Benčíka však veľkým problémom firiem zostáva, že na súdoch viazne príliš veľa peňazí, ktoré by sa dali použiť inak. Napríklad na nákup nových zariadení, modernizáciu výroby, ale aj výplatu miezd. Podľa neho sa tieto problémy začínajú už pri súdnych poplatkoch za podanie žaloby. Tie sa môžu vyšplhať aj do výšky niekoľko desaťtisíc korún, keďže žalobca musí zaplatiť súdny poplatok päť percent zo žalovanej sumy. Pri pohľadávke milión korún tak podnikateľ zaplatí až 50-tisícový prvotný poplatok. Ďalšie financie ho stojí advokát a v prípade odvolania sa musí platiť súdny poplatok viackrát.
Podľa prieskumov Svetovej banky zaplatí slovenský podnikateľ na súdnych a iných poplatkoch 15 percent vymáhanej sumy. Ak však trvá spor niekoľko rokov, nezriedka sa stane, že podnikateľ o svoje peniaze príde úplne. A to aj v prípade, ak súd rozhodne v jeho prospech. "Podobný prípad sa stal môjmu klientovi. Boli sme síce na súde úspešní, ale exekútor nakoniec zistil, že pohľadávka je nevymožiteľná, lebo dlžník sa stihol zbaviť majetku," vykresľuje situáciu Benčík. Aj prezident Slovenskej komory súdnych exekútorov Ladislav Ágh vidí problémy vymožiteľnosti pohľadávok hlavne v súdnictve, v zdĺhavosti konaní a v prieťahoch. Dodáva, že má na stole prípad, kde čaká na rozhodnutie o exekúcii päť rokov. Zdĺhavosť konaní kritizuje aj ministerstvo hospodárstva. "Obchodné spory trvajú strašne dlho, zvlášť problematické je vytýčenie prvého pojednávania," konštatuje hovorca rezortu Maroš Havran.

Spory o lehoty
Podnikatelia vidia možnosť zrýchlenia súdov vo viacerých smeroch. "Asi najzásadnejšia zmena pre firmy by bola v zvýšení kontraditórnosti konania. Znamená to v prenesení dôkazného bremena na strany sporu," konštatuje Benčík. Dôležitými bodmi odporúčaní podnikateľov je aj nutnosť špecializácie sudcov, vyhlásenie tendra na doručovateľskú spoločnosť či skrátenie lehôt na vytýčenie prvého pojednávania na šesť mesiacov, pri ďalších na jeden mesiac. Štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská si však myslí, že skrátenie lehôt by nemal upravovať zákon. "Limitovať každý jeden úkon sudcu právnou úpravou nie je dobrá cesta," tvrdí Žitňanská. Na rozdiel od nej Ágh konštatuje, že kratšie stanovené pevné lehoty by mohli byť motivujúce: "Aj v prípade, že by sa mierne prekračovali."

Na kritériách sa pracuje
Niektoré predložené riešenia nie sú novinkou. Do novely exekučného poriadku sa napríklad dostala požiadavka doručovania súdnych písomností prostredníctvom súdneho exekútora. A to nielen v rámci obchodných prípadov, ale aj v prípade rozvodov či iných občianskych sporov.
Podobne aj systém kritérií hodnotenia práce sudcov je na stole už pár rokov. Podľa Žitňanskej už päť rokov obsahuje zákon o sudcoch a prísediacich možnosť hodnotiť sudcov. "Musia sa hodnotiť raz za päť rokov," dodáva. Už tento mesiac by mala komisia zriadená ministerstvom a Sudcovskou radou vypracovať kritériá na hodnotenie práce sudcov. "Toto hodnotenie bude zohľadňovať rozhodovaciu činnosť sudcu, jeho kvalitatívnu stránku, ale aj mimorozhodovaciu činnosť," tvrdí Žitňanská. Netrúfa si však odhadnúť, ako dlho potrvá vypracovanie týchto kritérií. Len na porovnanie - v Rakúsku vybraná firma monitorovala súdy celý rok. "V našich podmienkach však takýto spôsob nevidím ako reálny, pretože je to finančne aj časovo veľmi náročný projekt," mieni ďalej Žitňanská.

Nedostatky správy
Alianciou navrhované riešenia majú podľa Ľuby Zimanovej-Beardsley určité nedostatky: "Táto správa nestačí na diagnózu komplexných systémov, ako sú súdy, súdny proces či právne vzdelanie. Jedným z jej problémov je, že neberie do úvahy také dôležité faktory, akými sú kvalita a náklady." Pozitívom správy podľa Beardsley je, že rozpúta diskusiu. "Je to však veľmi dobrá iniciatíva a diskusia na túto tému je veľmi osožná," uzatvára Beardsley. K projektu aliancie sa však zatiaľ predseda Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák nevedel vyjadriť.

Niektoré odporúčania Podnikateľskej aliancie Slovenska
- potrebná špecializácia sudcov
- vypracovanie modelu hodnotenia efektivity práce sudcov
- zlepšenie výkonnosti sudcov
- posilnenie administratívy, viac vyšších súdnych úradníkov
- zavedenie jednotných formulárov - nepovinne
- vyhlásenie tendra na doručovateľskú spoločnosť
- v otázkach ochrany duševného vlastníctva je potrebná včasná reakcia súdov, nemala by trvať dlhšie ako niekoľko dní