Ficove výpovede budú drahé

Do konca tohto roka by malo prísť o prácu 20 percent štátnych zamestnancov. Štát tak chce zvýšiť efektivitu práce svojej správy. "Vďaka" zmenám v Zákonníku práce sa však môže toto plánované prepúšťanie predražiť.
Povinné odstupné
Ak sa bude prepúšťať až po novelizácii zákonníka očakávanej k 1. júlu, nebudú môcť ministerstvá ukončiť pracovný pomer bez dvojmesačnej výpovednej lehoty. Zamestnanec tak okrem odstupného vo výške dvoj- či trojnásobku mesačného platu dostane aj dva platy za prácu počas povinnej dvojmesačnej výpovednej lehoty. Ak sa rozhodne odísť skôr, môže sa spoľahnúť aspoň na odstupné.
Milióny a miliardy
O koľko sa prepúšťanie štátnych zamestnancov predraží, sa nedá jednoznačne vyčísliť. Zákonník práce sa totiž vzťahuje len na tých štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme - čo sú podľa ministerstva práce predovšetkým ľudia z obslužného personálu, ako sekretárky či vodiči.. Zamestnanci, ktorí sú v štátnej službe, dostanú odstupné podľa zákona o štátnej službe. "Ministerstvo hospodárstva má približne iba 19 percent zamestnancov zaradených vo výkone prác vo verejnom záujme," upozorňuje Dagmar Hlavatá z rezortu.
Podľa odhadov by sa prepúšťanie v štátnej správe mohlo celkovo dotknúť približne 30-tisíc ľudí. Ak by ich priemerný plat bol 20-tisíc korún a každý z nich by dostal v priemere odstupné vo výške 2,5-mesačného platu, účet za nový Zákonník práce by bol 1,5 miliardy korún. K tomu treba prirátať ešte desiatky miliónov korún za personálne audity a analýzy, ktoré si urobia niektoré ministerstvá. Vypracovanie auditu potvrdilo napríklad ministerstvo kultúry, naopak, sám si analýzu urobí rezort vnútra.
Na niektorých ministerstvách personálne a procesné audity, ktoré majú poukázať na možnosti znižovania počtu zamestnancov, už bežia. "Pri tvorbe novej funkčnej štruktúry analyzujeme potrebu zamestnancov, niektorým pracoviskám odoberieme viac, iným menej," hovorí zatiaľ neurčito Alena Koišová z ministerstva vnútra. Preto sa nedá už teraz s určitosťou povedať, koľkých štátnych zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme sa prepúšťanie dotkne. "Návrhy na rušenie miest zatiaľ nemáme," potvrdzuje aj Ján Škoda, hovorca ministerstva zahraničných vecí.
Sú dokonca ministerstvá, ktoré sa s prepúšťaním poponáhľali, preto sa ich už novela Zákonníka práce zrejme vôbec nedotkne. "Veľké prepúšťanie už ministerstvo spravodlivosti nečaká. K splneniu záväzku chýba zrušiť len pár pracovných miest," tvrdí hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči. Ako dodal, viacerí zamestnanci odišli po dohode, iní na základe výsledkov kontrol ministerstva financií, či Najvyššieho kontrolného úra du.
Dvakrát merať...
Aj keď si jednotlivé ministerstvá uvedomujú, že novela Zákonníka práce môže zvýšiť náklady na plánované prepúšťanie, ponáhľať sa nechcú. "Umelé urýchľovanie prepúšťania z tohto dôvodu by sa odrazilo na kvalite novej organizačnej štruktúry. Nedošlo by teda k takému zefektívneniu práce, aké je naším cieľom," vysvetľuje Koišová.
Ani ministerstvo financií, ktoré s prepúšťaním počíta v rozpočte verejných financií na tento rok, neplánuje v smere ušetrenia nečakaných výdavkov podniknúť žiadne kroky. "Netreba to brať tragicky. Prepúšťanie aj tak nebude jednorazové. Bude to podstatne dlhší proces, ako by sa mohlo zdať," tvrdí Miroslav Šmál, hovorca rezortu financií.
Jediným riešením pre elimináciu možného negatívneho vplyvu novely Zákonníka práce na prepúšťanie štátnych zamestnancov je prechodné ustanovenie. "Môžu spraviť, že povinná dvojmesačná výpovedná lehota začne platiť až od januára budúceho roka, a je to vyriešené," hovorí právnik Pavol Hagyari. Iné možnosti, ako ušetriť, podľa neho nie sú. "Je to však otázka pohľadu, či je prioritou ochrana a záujem pracovníka alebo šetrenie štátnych peňazí," uzatvára. Hovorca ministerstva financií nevedel povedať, či minister plánuje v tomto smere apelovať na rezort práce. "Neviem to povedať naisto. No nemyslím si, že by sa také niečo pripravovalo," povedal Šmál.