povedal včera pred otvorením japonsko-slovenského fóra v Osake jeden z manažérov Panasonic Norijoši Iwamoto, ktorý na Slovensku v minulosti pôsobil. Podobný názor má aj šéf Japonského inštitútu pre zámorské investície Massaki Amma. "Jednou z výziev pre vašu krajinu je, či dokážete poskytnúť zahraničným investorom dostatok pripravenej pracovnej sily," povedal Amma.
Nekompletné priemyselné parky
Japoncom na Slovensku chýbajú priemyselné parky s kompletným výrobným servisom. "Nemáte dostatok subdodávateľov, ak aj nejakí sú, tak pokrývajú zväčša iba časť výroby," doplnil Iwamoto. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré má na starosti výstavbu priemyselných zón, japonské výhrady eviduje. "Chceme vytvoriť ucelené priemyselné parky najmä pre kľúčové investície," reagovala na výhrady Japoncov štátna tajomníčka rezortu Eva Šimková. Do konca volebného obdobia chce ministerstvo vybudovať tri priemyselné parky pre špičkovú technológiu a sofistikovanú elektroniku. "Je to otázka vyčlenených prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale aj štrukturálnych fondov," dodala. Na Slovensku je v súčasnosti deväť priemyselných parkov. Ani jeden z nich sa však nezameriava na high-tech investície. "Pripravujeme nové pravidlá poskytovania štátnej pomoci. Budú omnoho viac orientovať na odvetvie a mieru pridanej hodnoty, ktorú budú investori na Slovensko prinášať," povedal pre HN hovorca Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Ondrej Žember.
Vábničky premiéra Dzurindu
Premiér Mikuláš Dzurinda chce japonských podnikateľov prilákať prísľubom rozvoja znalostnej ekonomiky. "Prioritami sú investície do vzdelania, ľudských zdrojov, informačných technológií, vedy, výskumu a skvalitňovania podnikateľského prostredia," povedal počas návštevy Japonska. Ekonóm Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV Peter Staněk je v tomto smere skeptický. "Slovensko o tom veľa hovorí a málo robí," povedal na margo podpory pre investície s vyššou pridanou hodnotou. Kritizuje najmä nedostatočnú finančnú podporu zo strany štátu. "Máme veľmi dobre urobenú národnú lisabonskú stratégiu, ale chýba jej dôležitý aspekt - nie je tam žiadna zmienka o financiách," hovorí Staněk.
Ako splniť japonské kritériá
Premiér sa včera stretol s Kuniom Nakamurom, prezidentom japonského výrobcu elektroniky Matsushita Electric Industrial (na Slovensku firma pôsobí ako Panasonic Slovakia). "Očakávajú od nás zlepšenie infraštruktúry a to, že slovenské univerzity budú ponúkať absolventov schopných držať krok s dobou," povedal po stretnutí premiér. Kvalitu slovenských absolventov vníma Staněk kriticky. "Úroveň slovenských vysokoškolákov a stredoškolákov je podstatne slabšia, ako sme si mysleli. Chýba najmä tvorivosť myslenia a kreativita, skôr sa nosí memorovanie informácií a poznatkov," tvrdí Staněk. Zmenu môže priniesť okrem iného aj reforma vysokého školstva. "No nie cestou spoplatnenia štúdia, ale zmenou obsahu štúdia, foriem prípravy a žiada sa aj výrazné zvýšenie latky náročnosti na celý pedagogický zbor na vysokých školách," zdôraznil. Žember sa domnieva, že Slovensko má dostatok kvalifikovanej pracovnej sily, "...no vzdelávací systém by mohol intenzívnejšie prihliadať na potreby firiem prinášajúcich investície s vysokou pridanou hodnotou."
Výhrady neprekričali záujem
Napriek výhradám záujem japonských podnikateľov o Slovensko naďalej trvá. "Máte výhodnú geografickú polohu, pretože trh sa bude stále viac rozširovať na východ," povedal Iwamoto. Podľa neho príde v nasledujúcich rokoch na Slovensko viac japonských podnikov. Japoncov by na Slovensko mohlo prilákať aj premiérovo konštatovanie, že na Slovensku sa neštrajkuje. "Slováci chcú pracovať," povedal počas japonsko-slovenského ekonomického fóra Dzurinda.
Predstavitelia firmy Matsushita včera oznámili, že do roku 2010 prijmú strategické rozhodnutie o investíciách v zahraničí vrátane Slovenska. Pri rozhodovaní môžu hrať úlohu aj investičné stimuly. "Všetko, čo ide na vedu a výskum, by sa malo odpočítavať od základu dane," odporúča Staněk.