Všetci koaliční partneri tvrdia, že rokovania o rozpočte boli ťažké. V čom boli zložité?
- V obrovskom nepomere medzi možnosťami a požiadavkami. Ministri pýtali takmer 40 miliárd, v rezerve na priority vlády sme mali iba päť a pol miliardy korún. Túto sumu sme nakoniec rôznymi operáciami zdvojnásobili. Aj to svedčí o obrovskom tlaku, pričom kompromis sme museli hľadať aj za cenu zvýšenia niektorých poplatkov a daní - spotrebnej dane z tabaku a liehu.
S čím bol na rokovaniach najväčší problém?
- Navrhli sme zrušenie odvodového bonusu s tým, že to nahradíme zvýšením daňového bonusu na dieťa. Takto sme do rezervy získali 1,3 miliardy korún. Je to dobré opatrenie nielen z hľadiska peňazí, ale aj systémovosti. Problém bol, že jedna z koaličných strán s návrhom do poslednej chvíle nechcela súhlasiť. Napokon ustúpila.
Máte na mysli KDH?
- Áno.
Na rozdiel od minulých rokov koalícia do poslednej chvíle tajila, na čom sa dohodla. Prečo?
- Z minulosti sme mali negatívne skúsenosti, že keď sa interpretujú neukončené rokovania, hrozí, že dôjde k nepresnostiam, skresleniam a umelým konfliktom, ktoré by mohli ohroziť konečnú dohodu.
Problémom v rokovaniach bol aj striktný postoj KDH, ktoré tvrdilo, že ich rezortom ste navrhli menej, ako dostali tento rok...
- Každý si myslel, že by mohol mať viac. Naše argumenty, prečo sme to tak navrhli, máme podložené číslami.
Prečo ste im pôvodne chceli dať menej?
- Lebo mnohé projekty boli v tých rezortoch jednorazové. Napríklad súdny manažment, viaceré stavebné rekonštrukcie, napríklad väznica v Leopoldove. Tie projekty sa už skončili. To bol základný dôvod, prečo sme pôvodne navrhovali menej. Pravda je taká, že nakoniec aj tak majú viac peňazí ako tento rok. Pri politických rokovaniach sa im pridalo. Aj bez toho by však napríklad ministerstvo spravodlivosti malo o 78 percent vyššie výdavky ako v roku 2002, keď nastúpila táto vláda. A nemyslím si, že sa to primerane odrazilo aj vo zvýšení efektívnosti a výkonnosti slovenského súdnictva. Podnikatelia a rôzne analýzy stále tvrdia, že vymožiteľnosť práva je permanentne najväčšou slabinou podnikateľského prostredia. Nestačí len chcieť a natŕčať ruku, treba, aby boli aj adekvátne výsledky.
Čo pozitívne priniesli rokovania koalície, okrem dohody?
- Neopustil sa princíp, že príjmy sú odbornou záležitosťou a že v rozpočte nie je žiadna vata. Toto bolo kľúčové. Takisto sa nespochybňovala výška deficitu.
Sú informácie, že sa predsa len hovorilo o vyššom deficite, aj keď len o deväť stotín percenta...
- Bol to iba námet. Nešlo o tvrdú požiadavku. Hlbšia analýza ukázala, že to nebol dobrý nápad a nikto na ňom ani netrval. Odmietol som to a všetci moje argumenty akceptovali.
Prečo vám prekážalo také mierne zvýšenie?
- Dodatočne by to síce zvýšilo výdavky o 1,3 miliardy korún a uľahčilo vyjednávania. Na druhej strane by to znamenalo, že neplníme kritériá Paktu rastu a stability. Ten hovorí, že ak má krajina deficit nad tri a pol percenta HDP, mala by ho ročne znižovať minimálne o pol percenta. Keďže tento rok plánujeme 3,4 percenta, budúci rok musí klenúť aspoň na 2,9 percenta. Ďalšie zvyšovanie výdavkov by mohlo prehriať ekonomiku a ohroziť dlhodobý a zdravý hospodársky rast. Navyše, kvôli miliarde by Slovensko muselo čeliť oficiálnemu upozorneniu a pokarhaniu pre nadmerný deficit zo strany EÚ. Písalo by sa o tom v zahraničných médiách. Prípadné náklady zo straty dôveryhodnosti krajiny kvôli nedodržaniu pravidiel paktu by nás mohli stáť viac ako miliardu korún, teda ďalšie výdavky navyše.
Kde sú riziká budúcoročného rozpočtu verejných financií?
- Predovšetkým v hospodárení Sociálnej poisťovne. Vlani aj predvlani nastavili rozpočet optimistickejšie, ako bolo skutočnosť. Dnes tvrdia, že sa poučili a že rozpočet je nastavený reálne. To ukáže až čas, ale my tam stále vidíme určité riziko. Okrem toho sú vonkajšie neistoty - vývoj cien ropy a energií a spomalenie ekonomického rastu v západnej Európe, najmä v Nemecku.
Nezväčšujú sa riziká tým, že ste pod tlakom koalície rozpustili dvojmiliardovú rezervu Sociálnej poisťovne?
- Keby sme tie dve miliardy nerozpustili, tak poisťovňa by problémom nebola. Pri každom rozpočte je však riziko, že sa rozpočet bude vyvíjať inak, ako sa naplánoval.
Celkové výdavky rozpočtu rastú rýchlejšie ako inflácia. Vláda teda nezabudla, že sa blížia voľby...
- V každej krajine je rozpočet vo volebnom roku volebný. Chcem však zdôrazniť, že aj v takomto roku počítame v rozpočte s poklesom deficitu verejných financií, čo je vo svete unikát. Z čisto technického hľadiska by bolo lepšie, keby schodok klesal rýchlejšie. Z hľadiska toho, že je to politický proces, si myslím, že sme dosiahli veľmi dobrý výsledok.
Už tretí rok zostavujete rozpočet cez programy na výdavky. Opozičný Smer kritizuje, že programové rozpočtovanie je iba formálne a rezorty ho neberú vážne. Súhlasíte s ich kritikou?
- Áno. Je to jedna z mála vecí, ktoré kritizujú oprávnene. Programové rozpočtovanie je stále dosť formálne. Napriek pokroku sme stále ďaleko od optimálneho stavu. Som však presvedčený, že badať isté zlepšenie.
V čom je rozpočet iný oproti minulým rokom a aké sú jeho priority?
- Iný je v tom, že sa zlepšuje transparentnosť, odbornosť, náročnosť odhadov jeho základných parametrov. Je istejšie prostredie. Miera zmien, ku ktorej dochádza v súvislosti s reformami, bude menšia ako po minulé roky. Iný je aj v tom, že napĺňa programy projektu Minerva - teda viac podporuje podnikateľské prostredia, školstvo a informatizáciu spoločnosti.
Ktoré rezorty dostali najviac z rezervy na priority a prečo?
- Najviac ministerstvo školstva, takmer dve a pol miliardy korún. Z toho vyše sedemsto miliónov by malo ísť na platy učiteľov stredných a základných škôl, tak, aby sa ich priemer vyrovnal priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ďalej to je ministerstvo hospodárstva. Navrhli sme zvýšiť výdavky na staré a nové investičné stimuly. V tom je aj časť zvýšených záväzkov v prípade Kia. Viac dostalo aj vnútro, čo súvisí tiež s dofinancovaním obligatórnych výdavkov. Nárast súvisí aj s investíciami na rozširovanie schengenských hraníc a vydávaním nových európskych dokladov. Je tam premietnuté takisto zvýšenie hodnostného 650 korún na policajtov a ostatné ozbrojené zložky, okrem vojakov, ktorí majú kvôli profesionalizácii armády iný mechanizmus oceňovania.
Vláda tvrdí, že školstvo je jej prioritou. Ste spokojný s tým, čo tento rezort dostal?
- Vedel by som si to predstaviť aj inak. Nepovažujem za efektívne, keď ide veľa peňazí na priame platby pre poľnohospodárov. Počas rokovaní koaličných rád sa priame platby zvýšili o štyristo miliónov korún. Keby bolo po mojom, tieto peniaze by išli na projekt Minerva. Ale o aj o tom je parlamentná demokracia, že existuje viacero názorov.
Opozícia vám vyčíta, že kupčíte s poslancami a očakáva aj politické obchody pri schvaľovaní štátneho rozpočtu...
- Neustále sa v niektorých médiách omieľa, že dochádza ku kupovaniu poslancov. V rozpočte nedisponujem ani korunou žiadnej rezervy na uspokojovanie nárokov nezávislých poslancov. Neviem ani o kupovaní pri schvaľovaní iných zákonov. Rozpočet v menšinovom postavení schvaľujeme už tretíkrát a moja skúsenosť z rokovaní s nezávislými poslancami je veľmi dobrá. Nedochádza z ich strany k nijakým požiadavkám. Prichádza iba k vyjasňovaniu pozícií, k diskusii, či sa dá alebo nedá niečo zmeniť tak, aby to neohrozilo deficit. Opakujem, nemáme na nezávislých v rozpočte ani korunu.
Za akých okolností by ste stiahli rozpočet z rokovania parlamentu?
- Uvažoval by som o tom, ak by stúpol deficit.
Stále ste za zrušenie environmentálneho fondu?
- Otvoril som túto otázku na koaličných rokovaniach. Došlo k dohode, že sa nezruší. Považujem to za uzavretú kapitolu. To však nič nemení na mojom názore, že zriadenie fondu bolo nesystémové a v rozpore s programovým vyhlásením vlády. SDKÚ nebude parlamente iniciovať zrušenie fondu. Spochybnili by sme tým koaličné dohody o rozpočte.