Pomalé súdy stoja stále viac

Odškodné 650-tisíc korún za tridsaťročné čakanie na spravodlivosť. Toľko museli súdy vyplatiť vlani matke študentky Ľudmily Cevanovej, ktorú zavraždili v roku 1976. Ide o najvyššiu čiastku, ktorú Ústavný súd SR priznal minulý rok za súdne prieťahy.
Pomalosť súdov stojí slovenskú justíciu čoraz viac peňazí. Vlani Ústavný súd priznal sťažovateľom odškodné vyše 25 miliónov korún -- teda o päť miliónov korún viac ako rok predtým. Ľudia pritom žiadali podstatne viac -- až 730 miliónov korún.
Ďalších vyše šesť miliónov korún stáli štát prehraté spory pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Podľa hovorcu ministerstva spravodlivosti Michala Jurčiho aj v tomto prípade išlo väčšinou práve o súdne prieťahy. "Zväčša sú to staré veci z rokov 1993 až 1995."
V rýchlosti konania jednotlivých súdov sú pritom obrovské rozdiely. Zatiaľ čo Okresný súd v Lučenci dokázal podľa štatistík za prvý polrok minulého roka vec v civilnej agende rozhodnúť za necelých päť mesiacov, na Okresnom súde v Trnave či Bratislave I. to trvá zhruba štyri až päťkrát dlhšie. Podľa predsedu bratislavského súdu Miroslava Lehotzkého v civilných konaniach dochádza často k zmenám sudcovského zboru -- a to spôsobuje najväčšie problémy. "Vždy keď odídu a prídu noví trvá nejaký čas, kým získajú prehľad, a to sú časové straty, ktoré sa podpisujú aj pod dĺžku konania." Momentálne pritom sudcovia tohto súdu majú na stole aj 400 až 500 vecí.

Pomalé súdy nás stoja...
Práve pridlhé konania na súdoch znepokojujú aj podnikateľov. "Súdy v prieskumoch vychádzajú vždy jednoznačne ako najhoršia položka v podnikateľskom prostredí," tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Dlhé spory totiž podnikateľom blokujú finančné prostriedky. "K svojim peniazom sa nemôžu dostať dostatočne včas."
Tabuľku najpomalších súdov v obchodnej agende vedie Okresný súd v Kežmarku. "Obchodnú agendu u nás vybavuje len jedna sudkyňa a tá je okrem toho poverená aj riadením občianskoprávneho úseku," vysvetlil predseda súdu Richard Bureš. Kvôli prieťahom museli vlani sťažovateľom zaplatiť približne 100-tisíc korún.
Dôvody prieťahov sú pritom podľa väčšiny sudcov objektívne: množstvo starých vecí, nedostatočný počet sudcov či rýchlo sa meniaca legislatíva spojená s neprehľadnosťou právneho poriadku. Aj rezort spravodlivosti uznáva, že súdy spomaľuje množstvo starých, tzv. reštančných vecí. "Tie chceme odbúrať kvalitnejšou prácou súdov a zvýšením počtu sudcov," tvrdí Jurči. Už tento rok by dočasne malo pribudnúť vyše sto sudcov. Pomôcť má aj elektronický systém kontroly, ktorý má umožniť lepšiu analýzu rýchlosti práce sudcov.

Ako zarábajú sudcovia:
-- V roku 2006 bol priemerný plat sudcu 51 900 Sk (t. j. trojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za predchádzajúci rok)
-- V roku 2007 by mzda sudcu mala vzrásť na 56 300 Sk
-- Po zarátaní funkčného príplatku sudcov, osobitného príplatku sudcov Špeciálneho súdu, ostatných osobných vyrovnaní či pracovnej pohotovosti ministerstvo spravodlivosti zaplatilo vlani sudcom v priemere 73 848 korún
Zdroj: MS SR