Marketing -- nová zbraň silových rezortov

Tvorba pozitívneho imidžu v očiach verejnosti sa stáva čoraz dôležitejšou aj pre silové rezorty. Najmä Ministerstvo obrany chce zvýšiť záujem mladých o vstup do profesionálnej armády. Rezort dokonca plánuje v tejto súvislosti už na jeseň veľkú marketingovú kampaň, ktorá bude stáť niekoľko miliónov korún. Ako informoval HN Martin Kovalík z tlačového odboru ministerstva obrany, zatiaľ minuli 230-tisíc korún iba na plagátovú prezentáciu profesionálnej vojenskej služby. Nezostalo však iba pri tom. Novinkou boli aj tzv. regrutačné stany rezortu obrany ako súčasť aj letného hudobného festivalu Pohoda. Štát však pripomína: Nejde o novodobú verbovačku, ale iba o reklamu, ktorá vyžaduje iba minimálne výdavky.

Marketing - nová zbraň slovenskej armády
Iba v tomto roku bolo do Armády SR prijatých približne 1 600 uchádzačov, z toho viac ako 120 žien. Za vojakmi však v oblasti reklamy nemieni zaostávať ani policajný zbor. Iba na preventívne projekty, ktoré majú posilniť dôveryhodnosť policajtov, mieni použiť takmer dva milióny korún. Marta Bujňáková z Prezídia PZ povedala HN, že polovicu z tejto sumy už minuli.

Čo hovoria prieskumy
Armáda patrí dlhodobo medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie, polícia je na tom presne naopak - prieskumy verejnej mienky ukazujú, že je výrazne viac tých, ktorí polícii nedôverujú. Podľa aktuálneho výskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM), kde porovnávali dôveryhodnosť rôznych inštitúcií, polícii dôveruje 38 percent, a, naopak, nedôveruje šesť z desiatich oslovených občanov. Armáda je na tom podstatne lepšie - dôveruje jej 74 percent a nedôveruje len 23 percent respondentov. Na porovnanie - v susednom Česku dôveruje polícii až 55 percent respondentov. V krajinách EÚ sa dôvera k polícii pohybuje priemerne na úrovni 66 percent, keď najväčšiu dôveru majú ochrancovia zákona v Dánsku (89 percent) a vo Fínsku (88 percent). Podľa predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Roberta Kaliňáka je vysoká dôvera voči armáde spôsobená aj tým, že nezasahuje do bežného života občanov. "V podstate ich vnímajú len pri tom, keď ľuďom pomáhajú pri živelných pohromách," poznamenal.

Neveria, že im neveria
Predstavitelia Policajného zboru neveria číslam, podľa ktorých polícii väčšina občanov nedôveruje. Pri svojom tvrdení sa opierajú o prieskumy ÚVVM, ktorý zisťoval názory občanov na činnosť a dôveryhodnosť k PZ. Na policajnej akadémii vypracovali dokonca analýzu, podľa ktorej je dôvera Policajnému zboru v priemere o viac ako 13 percent vyššia a nedôvera o viac ako 15 percentuálnych bodov nižšia - stačí, aby sa prieskum zameral čisto na dôveryhodnosť polície a neporovnával ju s inými inštitúciami. Kaliňák je presvedčený, že dôveryhodnosť polície pomaly stúpa. "Je to tým, že sa začali riešiť veľké kauzy a rôzni bývalí prominenti," poznamenal. Rezervy má podľa neho polícia v oblasti dennej kriminality, ktorá sa priamo dotýka občanov.

Vývoj dôveryhodnosti vybraných inštitúcií (údaje v %)
Inštitúcia	1996	2000	2003
Armáda SR	72	72	66
Policajný zbor	46	35	25
Súdy	47	27	22
NR SR	42	32	20
Miestna správa	58	53	52
Cirkvi	53	54	51
Zdroj: ÚVVM pri ŠÚ SR