povedal pre agentúru SITA Roman Baranovič zo spoločnosti Microsoft. Ako dodal, rodičia by si mali nájsť čas, aby im dieťa ukázalo, čo na internete robí, aké služby používa a s kým komunikuje.
Istými pravidlami by sa mali riadiť i deti. "Keď ma na internete niekto obťažuje, informujem o tom niekoho dospelého," upozornil na jednu zo základných zásad používania internetu Baranovič. Pre deti by malo byť samozrejmosťou, že si od rodičov vypýtajú na zapnutie počítača povolenie a na zábavu ho budú používať najviac hodinu denne. Vzájomne by sa mali tiež dohodnúť na tom, aké stránky budú navštevovať. Deti by si mali uvedomiť, že je nebezpečné prezradiť niekomu heslo či svoje celé meno a adresu. Mali by však vedieť i o technických nebezpečenstvách a vírusoch, ktoré sa šíria elektronickou poštou od cudzích odosielateľov.
Psychologička Petra Scheberová upozorňuje na to, aby dieťa nevstupovalo do komunikácie s cudzími ľuďmi. Keď už do nej vstúpi a bude sa cítiť nepríjemne, malo by ju hneď ukončiť. Dieťa by však malo mať oporu v rodičoch. Podľa Scheberovej by malo mať istotu, že sa môže v prípade problému obrátiť na rodiča a ten situáciu dobre vyrieši. Deti sú totiž vystavované i nebezpečným nástrahám ako sexuálne obťažovanie, šikanovanie, náboženské sekty. Nie vždy ale ide o skutočné obťažovanie. Ako uviedla psychologička, deti si na internete vytvárajú cudzie identity a vydávajú sa za staršie ako sú v skutočnosti. "Bolo by dobré deti upozorniť, aby si na jednej strane chránili údaje, ktoré by sa dali zneužiť, ale aby na internete vystupovali za seba," dodala.
Rodičia by deťom nemali internet zakazovať, ale nájsť k nemu alternatívu. "Deti potrebujú, aby im rodičia ukázali, že sú aj iné spôsoby, ako sa dá tráviť čas a počítač pre nich potom nemusí byť taký atraktívny," vysvetlila Scheberová. Rodič by mal mať však pripravené argumenty, prečo nie je dobré sedieť celý deň pri počítači. "Dieťa je partner, treba ho brať vážne a s úctou," dodala. Ako uviedol Baranovič, situácia je zlá v tom, že problematika bezpečnosti je niečo, o čo sa deti až tak prirodzene nezaujímajú. "Často si nevedia uvedomiť dôsledky svojho konania, sú náchylnejší spanikáriť, keď sa vyskytne nejaký problém," povedal.
Vzdelávanie bezpečnosti na internete nie je zakotvené v učebných osnovách. Na Slovensku sa zatiaľ v tomto smere realizujú len rôzne projekty. Päťsto učiteľov vyškolili v rámci projektu Bezpečne na internete. Kurz tak bude môcť absolvovať asi 15-tisíc detí, ktoré po ukončení dostanú certifikát a kartičku s odporúčaniami ako sa správať na internete.
Štátna tajomníčka ministerstva školstva Bibiána Obrimčáková uviedla, že pri príprave nových učebných osnov sa budú zaoberať i mediálnou výchovou. Žiaci základných a stredných škôl by sa mali od vyučujúcich dozvedieť informácie o nových elektronických médiách, internete a jeho možnostiach v oblasti komunikácie. "Dôležité je vytvoriť ochranný priestor, aby sa deti nedostali k stránkam, ktoré im môžu ublížiť z psychologického hľadiska," povedala Obrimčáková. Ako ďalej uviedla, ministerstvo školstva si v návrhu zákona o výchove a vzdelávaní stanovilo ciele naučiť deti pracovať s modernými informačnými technológiami, ale aj ich upozorniť na možnosť zneužitia informačných prostriedkov, čo by mohli viesť k narušovaniu mravnosti či k navádzaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. "Spolupracujeme so Štátnym pedagogickým ústavom a uvažujeme o tom, ako pripraviť stratégiu, v ktorej by malo byť zadefinované, na ktorých hodinách a predmetoch sa objavia témy, akými sú zdravý životný štýl a je tu aj priestor na to, aby sme diskutovali aj o bezpečnosti na internete," prezradila Obrimčáková. Pre ministerstvo školstva je prioritou materiálno-technické vybavenie základných a stredných škôl, ako aj modernizácia vzdelávacieho procesu.