Ten v septembri schválil deklaráciu o nedotknuteľnosti dekrétov. Výsledkom rozhorčenia u našich južných susedov je výzva susedným krajinám, aby sa pridali k diskusii o Benešových dekrétoch.
Odsúďme dekréty
Rakúšania chcú zriadiť medziparlamentnú pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať podľa nich stále otvorenými otázkami k vyhnaniu sudetských a karpatských Nemcov, ako aj samotnými Benešovými dekrétmi (tie vysídlenie údajných nacistických kolaborantov, najmä Nemcov a Maďarov, umožnili- pozn. red).
Cieľom je vraj odsúdenie vyhnania a vysťahovania Nemcov z Československa. Iniciatíva spojila všetky rakúske parlamentné strany s výnimkou Zelených - zástupcov Ľudovej strany, Sociálnodemokratickej strany, Strany slobodných a Zväzu pre budúcnosť Rakúska. Aj keď tvrdia, že platnosť Benešových dekrétov nechcú zrušiť, ich zámer nenašiel pozitívny ohlas. Slováci a Česi odpovedajú rovnako odmietavo.
My sme už svoje povedali
Podľa informácii HN slovenská ani česká strana zatiaľ žiadnu oficiálnu žiadosť od Rakúšanov nedostali. Predseda parlamentu Pavol Paška vraví, že slovenský parlament už dal jednoznačnú odpoveď, keď odsúhlasil deklaráciu o nedotknuteľnosti dekrétov. Tlačový tajomník Kancelárie Senátu českého parlamentu Petr Kostka HN potvrdil, že Senát spoluprácu neodmieta. Považujú to však za rakúsku iniciatívu, očakávajú preto ich kroky. "Bude záležať aj na tom, aké budú návrhy a požiadavky rakúskej strany a ako sa rozhodne plénum Senátu."
Dekréty zasiahli aj Rakúsko
Hovorca predsedu českej Poslaneckej snemovne Tomáš Vyšohlíd HN tlmočil slová predsedu snemovne Miloslava Vlčeka: "Myslím si, že by to nebolo správne, to je už uzavretá kapitola, ktorá by sa už nemala otvárať." Rakúšania sú presvedčení, že áno. Dôvodom má byť aj zhoršenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom v súvislosti s prijatím deklarácie. "Téma Benešových dekrétov zaťažuje bilaterálne vzťahy dvoch štátov," vyhlásili rakúski politici o súčasných slovensko-maďarských vzťahoch. Nový bavorský premiér Günter Beckstein hovorí, že Benešove dekréty predstavujú otvorenú ranu a sú "masívnym prečinom proti národným, európskym a ľudským právam".
Politologička Darina Malová varuje - otvárať tieto témy znamená otvárať ďalšie nedorozumenia medzi krajinami. "Je to politicky veľmi krehké a jemné." Skôr je to historická a právnická otázka, asi by sa k tomu podľa nej nemali vyjadrovať súčasní politici.
Ivan Štefunko z EurActivu tvrdí, že je pochopiteľná snaha rakúskej strany prehodnotiť krivdu. "Nemajú žiadnu šancu, pretože naši Česi majú skúsenosť v tom, ako odrážať takéto útoky a pokusy."
Šéf zahraničného parlamentného výboru Boris Zala tvrdí, že ak by sa ukázali individuálne krivdy po druhej svetovej vojne voči akémukoľvek občanovi, sú pripravení hľadať spôsob riešenia. Na Slovensku podľa neho boli odsuny robené na základe zákona a podľa medzinárodných zmlúv. S týmto sa stotožňuje aj expert na Benešove dekréty právnik Jozef Beňa. Zároveň vysvetľuje, že termíny, ktoré naši susedia používajú, sú nesprávne. "Títo Nemci a slovenskí Nemci boli odsunutí, nie vyhnaní alebo deportovaní."