Hrozivé správy práve dopĺňa ďalšia - skupina občanov plánuje petičnú akciu na vyhlásenie referenda s cieľom zrušiť koncesionárske poplatky, ktoré predstavujú hlavný zdroj financovania verejnoprávnych médií. Vo svetle týchto informácií má budúci týždeň parlament rokovať o novom zákone o koncesiách.
Zástrčkový zákon
Vláda v septembri minulého roka schválila zákon z dielne ministerstva kultúry, podľa ktorého budú na STV aj Slovenský rozhlas prispievať 140 korún mesačne všetci obyvatelia, ktorí odoberajú elektrickú energiu. Nie je pritom podstatné, či majú televízny signál alebo samotný televízor. "Pripravujeme petíciu na vyhlásenie referenda s cieľom zrušiť koncesionárske poplatky. Je to nespravodlivá daň z hlavy, ktorá nezohľadňuje sociálne postavenie koncesionára," tvrdí jeden z iniciátorov výzvy Tomáš Szalay. Podobné výhrady mala aj opozičná SDKÚ-DS. Vlani navrhla plénu vlastnú predstavu zákona, podľa ktorej by boli obe médiá financované zo štátneho rozpočtu - vo výške jedného percenta HDP. To by malo zaručiť dostatok financií a súčasne nezávislosť médií. Tie sa totiž od svojho vzniku v roku 1993 ani jeden rok neobišli bez dotácií zo štátnej kasy na preklenutie schodku. "Financovanie verejnoprávnych médií z koncesií je v Európe štandardom. Pokiaľ však politická elita otvorene deklaruje, že chce ovládnuť médiá verejnej služby, ľudia sa oprávnene pýtajú, načo také médiá platiť," konštatuje člen Rady STV Miroslav Kollár.
Historické minimum
Práve Kollár pritom upozorňuje, že potom, čo Markíza spustila novú reláciu a pokryla spravodajstvom čas medzi siedmou a ôsmou večer, sa sledovanosť večerného spravodajstva STV dostala na historické minimum. V utorok pozeralo Správy STV okolo 250 tisíc ľudí. "To je pod hranicou, kedy sa môžeme baviť o zmysle takého spravodajstva."
Ďalšie posilnenie správ v najlukratívnejšom vysielacom čase pripravuje podľa serveru mediálne.sk aj TV Joj. Vedenie STV v reakcii na zmeny vo vysielaní konkurencie údajne uvažuje o presune správ na iný čas. "Takéto defenzívne riešenie môže ťažko postaviť spravodajstvo na nohy," dodáva Kollár. Predseda Rady STV Bohumír Bobocký vníma pokles sledovanosti hlavných správ STV ako prirodzený vývoj. "Raz ste hore, raz dole." Od šéfa spravodajstva Jána Šmihulu očakáva zmeny a prijatie opatrení, ktoré budú reagovať na postup komerčných televízií. "Markíza urobila nejaké zmeny, Joj nejaké zmeny chystá a to isté čaká STV, to je všetko," uviedol pre HN.
Chýbajú peniaze
Navyše, podľa rozpočtu na rok 2008, ktorý minulý týždeň schválila Rada STV nemá televízia na prevádzku športového kanála STV3, ktorý mal odštartovať počas letnej olympiády. "Už teraz je zrejmé, že pôvodné plány z hľadiska potrebných investícií a prevádzkových nákladov prekračujú možnosti STV," uvádza hovorkyňa STV Želmíra Habánová. Na plnohodnotné vysielanie olympiády bude potrebovať od štátu finančnú injekciu najmenej sto miliónov korún. Manažment STV pritom odhaduje v priebehu roka nárast počtu koncesionárov o 185-tisíc a nárast príjmu z koncesionárskych poplatkov o 188 miliónov na 1,72 miliardy korún. Zlepšenie má zabezpečiť práve navrhovaný zákon o koncesiách. Ďalších 600 miliónov korún chce získať z reklamy. "Vzhľadom na ten vývoj sledovanosti v najlukratívnejšom období je rozpočet podľa mňa nadhodnotený," oponuje Kollár.
StoryEditor
Spravodajstvo STV narazilo na dno sledovanosti
Sledovanosť hlavného spravodajstva Slovenskej televízie ďalej klesá. Sledovanosť hlavných večerných správ klesla od nástupu generálneho riaditeľa Radima Hrehu a šéfa spravodajstva Jána Šmihulu o 2,5 percenta - verejnoprávne správy dnes sleduje o 120 tisíc divákov menej ako pred rokom.