Uplynulý rok bol pre bankový sektor SR prelomový. Došlo k odštátneniu najväčších bánk. V rukách štátu zatiaľ zostávajú banky, ktorých vplyv na dianie v bankovom sektore a následne na celú ekonomiku nie je veľký. Aj tie sa však pravdepodobne v tomto roku sprivatizujú. Slovensko zažilo prvú bankovú akvizíciu a dá sa očakávať, že nie poslednú. Skrachovala jedna banka. Vláda schválila novelu zákona o Národnej banke Slovenska (NBS) a nový zákon o bankách. Tie výrazne posilnili pozíciu bankového dohľadu. Pozitívnou správou je, že sa výraznejšie rozbehlo hypotekárne bankovníctvo, ktoré si získava čoraz väčšiu dôveru u drobných klientov.
Skracovala "iba" jedna banka.
V bankovom sektore SR v minulom roku aktívne pôsobilo 20 bánk, dve pobočky zahraničných bánk a 10 zastúpení takýchto bánk. Rady bankových domov opustila Devín banka, v ktorej to najprv vyzeralo nádejne. Údajný japonský investor mal priniesť viacmiliardové investície a zvýšiť základné imanie na úroveň požadovanú centrálnou bankou. Všetko sa nakoniec ukázalo ako podvod. "Renomovaný" investor na svojom účte deponoval sumu 1 mil. Sk. Preto zaviedla NBS v Devín banke v závere augusta nútenú správu a 28. septembra vyhlásil Krajský súd v Bratislave na majetok banky konkurz. Fond ochrany vkladov začal vyplácať nedostupné vklady vo výške viac ako 11 mld. Sk. Okrem Devín banky bola v minulom roku v osobitnom režime ešte Dopravná banka. Obe sú v konkurze a v procese odobratia povolenia pôsobiť ako banka.
Devín banka nebola v minulom roku jedinou, o ktorú prišiel slovenský bankový sektor. Ďalšou bola Konsolidačná banka. To je však trochu iný prípad. Táto banka bola založená na špeciálny účel ako súčasť procesu privatizácie a reštrukturalizácie slovenského bankového sektora. Vláda SR schválila v júni transformáciu Konsolidačnej banky, ktorá pôsobila ako štátny peňažný ústav. Transformácia spočíva v prevzatí Konsolidačnej banky 100-percentnou akciovou spoločnosťou štátu -- Slovenskou konsolidačnou. Odobratie bankovej licencie Konsolidačnej banke a jej odkúpenie ako podniku podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby Slovenskou konsolidačnou, sa podľa zámerov vlády uskutoční začiatkom tohto roka. Zrušeniu predchádzalo prevedenie úverov. Úvery na družstevnú bytovú výstavbu boli prevedené na Slovenskú záručnú banku. Väčšia časť portfólia sa previedla na Slovenskú konsolidačnú. Išlo o klasifikované pohľadávky postúpené na Konsolidačnú banku v súvislosti s reštrukturalizáciou bankového sektora a ďalšie pohľadávky prevzaté v minulosti v rámci transformácie slovenskej ekonomiky.
Slovenská záručná banka bola popri Konsolidačnej banke jedinou, ktorá pôsobila ako štátny peňažný ústav. Predchádzajúci zákon umožňoval dve právne formy podnikania banky -- akciovú spoločnosť a štátny peňažný ústav. Nový zákon už inú možnosť okrem akciovej spoločnosti nielenže nepripúšťa, ale dokonca zakazuje.
Poslednou "likvidačnou" zmenou bolo v minulom roku zlúčenie Bank Austria Creditanstalt Slovakia a HypoVereinsbank Slovakia. Od októbra pôsobí na Slovensku namiesto týchto dvoch subjektov banka s názvom HVB Slovakia. Zanikajúcou spoločnosťou bola HypoVereinsbank a preberajúcou Bank Austria Creditanstalt.
Trhákom privatizácia najväčších
"Trhákom" uplynulého roka je nepochybne privatizácia dvoch najväčších bánk -- Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky. Rozhodujúci podiel v Slovenskej sporiteľni, ktorá dominuje na Slovensku v oblasti vkladov, získala rakúska Erste Bank. Zmluvu o predaji podpísali v januári a začiatkom apríla previedli 87,18-percentný podiel v Slovenskej sporiteľni na Erste Bank. V júli NBS udelila súhlas na nadobudnutie takmer 20-percentného podielu na základnom imaní sporiteľne pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj, ktorý jej Erste potom predala. Podiel rakúskej banky v sporiteľni sa znížil na 67,19 %.
Privatizáciu Všeobecnej úverovej banky zavŕšil v novembri podpis zmluvy o kúpe majoritného podielu 94,47 % talianskou bankou IntesaBci. Intesa je najväčším bankovým domom v Taliansku a v celosvetovom rebríčku jej patrí 17. miesto. Aj z tohto dôvodu označujú niektorí bankoví odborníci predaj Všeobecnej úverovej banky v rámci privatizácie troch najväčších slovenských bánk za najlepší.
Štátu sa podarilo predať aj tretiu najväčšiu -- Investičnú rozvojovú banku. Tá už prešla mnohým, nútenú správu nevynímajúc. Vláda SR schválila 7. novembra rozhodnutie o privatizácii podielu Fondu národného majetku SR, Ministerstva financií SR a Slovenskej poisťovne (spolu 92,55 % zo základného imania) jedinému záujemcovi -- maďarskej banke OTP. Presne o mesiac podpísali zástupcovia slovenských inštitúcií a maďarskej sporiteľne zmluvu o predaji. V nej sa vláda SR zaviazala prevziať na seba záruky za úvery Investičnej rozvojovej banky poskytnuté Slovenským elektrárňam. Podľa vyjadrenia predstaviteľov ministerstva by sa privatizácia tejto banky mala definitívne ukončiť vo februári.
Výnosy z privatizácie zatiaľ nižšie ako náklady
Privatizácia slovenských bánk bola podľa J. Renčka, bývalého poradcu ministerky Brigity Schmögnerovej a zároveň bývalého šéfa Koordinačnej jednotky pre privatizáciu bánk, úspešnejšia ako boli pôvodné očakávania. Kritici procesu privatizácie bánk poukazujú na vysoké náklady, ktoré vôbec neboli pokryté výnosmi z predaja.
Doterajšie náklady predstavujú viac ako 123 mld. Sk. Z toho 105 mld. Sk bolo krytých prostredníctvom tzv. reštrukturalizačných dlhopisov. Ostatné náklady vyplynuli z posilnenia kapitálu vo všetkých troch bankách. "Ak by sme išli cestou predaja za korunu bez vynakladania reštrukturalizačných nákladov, hrozilo by riziko, že sem dostaneme špekulatívneho investora, ktorý by rozpredával aktíva a nesnažil by sa vykonávať serióznu bankovú činnosť," hovorí J. Renčko. Zdôraznil, že cieľom privatizácie bolo priniesť do slovenských bánk novú technológiu a know-how. Výnosy z predaja troch najväčších bánk dosahujú zhruba 56 mld. Sk. Privatizácia priniesla aj nepriame finančné efekty "V dôsledku zníženia úrokových sadzieb v minulom roku zostalo v podnikovej sfére približne 10 -- 14 mld. Sk," povedal bývalý poradca. Priame a nepriame efekty z privatizácie dosahujú spolu takmer 70 mld. Sk, čo je asi 56 % celkových nákladov vynaložených na ozdravenie bánk. Hodnotiť privatizáciu bánk na Slovensku bude koncom februára tzv. FSAP (Financial Sector Assesment Program), misia Svetovej banky. Misia bude posudzovať celkovú kvalitu finančného systému v krajine. "Predpokladám, že misia potvrdí vysokú mieru stability finančného systému na Slovensku, čo bude dôležité pre ďalší vývoj bankového a podnikového sektora," uviedol Renčko.
Do úplného zavŕšenia privatizácie v bankovom sektore zostáva ešte predať ešte tri malé banky -- Istrobanku, Poštovú banku a Banku Slovakia. V prípade Istrobanky bola 21. januára už podpísaná zmluva o predaji rakúskej spoločnosti BAWAG. Na Banku Slovakiu s podielom na trhu pod 1 % boli vypísané už dva neúspešné tendre. V poradí tretí, a zatiaľ posledný, bol vyhlásený na konci septembra. Predáva sa 60,7-percentný podiel Fondu národného majetku. Medzi záujemcov, ktorí sa uchádzajú o získanie súhlasu centrálnej banky na vykonanie due diligence (hĺbkový audit), patria: JT Banka, a. s., Praha, JT Finance Group, a. s., Bratislava, Meinl Bank AG, Viedeň, Poštová banka, a. s., Bratislava a Slávia Capital, a. s., v konzorciu s European American Investment Bank AG, Viedeň. Začal sa aj proces predaja Poštovej banky, v ktorej štát má cez Slovenskú konsolidačnú a Slovenskú poštu, š. p., viac ako 60 % základného imania. Privatizácia v tejto banke je v podstate neplánovaná, pretože štát sa k podielu v nej dostal "ako slepé kura k zrnu". Pri predaji Slovenských telekomunikácií nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom bol jednou z podmienok Nemcov predaj viac ako 40-percentného podielu telekomunikácií v Poštovej banke. Nakoniec ho kúpil štát cez Slovenskú konsolidačnú.
Posilnený bankový dohľad
Ozdravovanie a predaj bánk by však boli samoúčelné bez dôležitých legislatívnych zmien. "Nová legislatíva môže fungovať len v zdravom finančnom sektore a na druhej strane by bez tejto legislatívy hrozilo, že bankový sektor bude produkovať nové problémy," povedal Renčko. Došlo k "bankovej" novele ústavy, k novele zákona o Národnej banke Slovenska a bol prijatý nový zákon o bankách. Novela ústavy jednoznačne určila, že NBS je nezávislou centrálnou bankou SR a umožnila jej vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.
Všetky tri zákony mali spoločného menovateľa v zmene postavenia a v posilnení právomoci bankového dohľadu. Nepochybne najväčšiu zmenu prináša nový zákon o bankách, ktorý upravuje primeranosť vlastných zdrojov, úverovú angažovanosť a likviditu bánk, čo doteraz bolo riešené len v nižších právnych normách. Centrálnej banke už nový zákon nedáva možnosť, ale stanovuje povinnosť zaviesť v určitých prípadoch nútenú správu nad komerčnou bankou. Podobne je to aj pri odobratí bankového povolenia. Významnou zmenou je úprava bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Zákon umožňuje NBS sledovať a regulovať riziká konsolidovaných celkov, ktorých súčasťou je komerčná banka. Znamená to, že NBS bude mať právo kontrolovať všetko, na čo je banka majetkovo napojená. Ďalej dochádza k zvýhodneniu hypotekárneho bankovníctva. Predmetom záložného práva môže byť už aj rozostavaná nehnuteľnosť, čo umožní jej priebežné financovanie. Klient má zo zákona právo na úver vo výške 70 % zo zakladanej nehnuteľnosti, kým doteraz to bolo 60 %.
Banky opäť v zisku
Hospodárenie slovenských bánk v prvých 11 mesiacoch minulého roka v porovnaní s koncom roka 2000 charakterizuje zlepšujúci sa trend vo väčšine finančných kritérií a kritérií obozretného podnikania. Podľa údajov NBS dosiahli banky zisk zhruba 14 mld. Sk, v ktorom je už započítaná strata časti bankového sektora 403 mil. Sk. Bilančná suma (suma aktív, resp. pasív) bánk sa v sledovanom období vyšplhala na 910 mld. Sk. Bankový sektor vytvoril ku koncu novembra 23 mld. Sk rezerv a opravných položiek a rozpustil 35 mld. Sk.
Objem štandardných úverov, pri ktorých nie je dôvod pochybovať, že budú splatené včas a v plnej výške, dosiahol v prvých jedenástich mesiacoch minulého roka takmer 200 mld. Sk. Štandardné pohľadávky s výhradou (úvery, pri ktorých došlo k zhoršeniu kvality, ale na základe dostupných informácií sa predpokladá, že budú splatené v plnej výške) boli vo výške 35 mld. Sk. Klasifikovaných pohľadávok (pri nich sa predpokladá, že nebudú splatené v plnej výške alebo nebudú splatené vôbec) bolo vyše 76 mld. Sk. Vklady a úvery od klientov tvorili takmer 65 % z celkovej hodnoty pasív bankového sektora, pričom ich výška bola v závere novembra 585,4 mld. Sk. Základné imanie bánk bolo 52,9 % a trvale poskytnuté finančné prostriedky pobočkám zahraničných bánk 4,9 mld. Sk. Kapitálová primeranosť bánk (pomer kapitálu banky a rezerv na bežné bankové riziká k upravenej hodnote rizikovo vážených aktív vyjadrený v percentách) predstavovala za prvých deväť mesiacov 19,89 % (bez Devín banky a Slovenskej konsolidačnej).
Tradične najlepšou bola Tatra banka
Už tradične najlepšou bola v minulom roku na Slovensku Tatra banka. Renomovaný časopis Euromoney jej za dosiahnuté výsledku prisúdil titul Najlepšia banka na Slovensku 2001. Toto ocenenie dostala banka v poradí už siedmykrát. "Vážime si toto ocenenie a teší nás, že sme schopní svoju kvalitu zvyšovať, pretože konkurencia rastie s nárokmi našich klientov," uviedol pre médiá v reakcii na ocenenie šéf Tatra banky Reiner Franz. Od Euromoney dostala banka aj cenu The Best Debt House in Slovakia. Okrem toho banka získala cenu od časopisu The Banker The Best Bank 2001 a od slovenského týždenníka Trend Banka roka 2001. Trend ohodnotil banku ako najlepšiu už štvrtýkrát. Tatra banka je najstarší bankový dom na území SR. Vznikla v roku 1885. Počas socializmu svoju činnosť nevyvíjala. Fungovať začala až po páde bývalého režimu v roku 1990, keď ju pomáhal zakladať rakúsky kapitál. Ako jedna z mála Tatra banka v minulom roku neprepúšťala. Ku koncu minulého roka mala spolu 88 pobočiek, v ktorých zamestnáva viac ako 2 300 ľudí. Podľa predbežných zistení prekročila bilančná suma banky v minulom roku 110 mld. Sk. Hodnota poskytnutých úverov presiahla 43 mld. Sk, primárne vklady prekročili 82 mld. Sk. Majoritným vlastníkom je Raiffeisen Zentralbank Osterreich AG, ktorého podiel na základnom imaní Tatra banky je viac ako 70 %.