Zeitgeist -- Duch doby. Fikcia alebo skutočnosť?

Ak si kliknete na www.zeitgeistmovie.com (s titulkami tiež v češtine), dostanete sa na stránku filmu, ktorý ponúka iný pohľad na dianie okolo nás. Je osobná sloboda už len slovo? Sme len súčiastkami v mašinérii globálnych finančných hráčov? Sú vojny len obchodnými príležitosťami pre superelitné rodiny tohto sveta? Alebo je film len ďalšou fikciou po vzore Matrixu, či Da Vinciho kódu?

Ale ak sú predsa len svedectvá a výroky mocných, vrátane prezidentov, kongresmanov a novinárov USA pravdivé, aký je scenár tohto sveta o ďalších 20-30 rokov? Kde končí koncentrácia globálneho kapitálu? Schopnosť presvedčiť masy o vlastnej pravde nie je ťažké, ak ste vlastníkom globálnych médií. Ešte jednoduchšie je to v prípade, že vytvoríte masám nepriateľa, ktorý ich ohrozuje a dokonca zinscenujete jeho napadnutie (útok na WTC 11/9). Ďalším spôsobom je, že máte informáciu o hroziacom nebezpečenstve a túto informáciu podržíte (únos lietadiel 11/9, či plánovaný útok na Pearl Harbor). A to všetko s jediným cieľom – zapojiť sa do vojny, na ktorej sa dajú zarobiť miliardy dolárov. Ako? No predsa pôžičkami vlády od centrálnej banky. Či to boli obe svetové vojny, Vietnamská vojna, vojna v Iraku a Afganistane, zainteresovanie USA bolo uskutočnené na základe premyslených scenárov, kde scenáristami boli americké rodiny finančníkov (Rockefellerovcov, Rotschildovcov, Morganovcov, či Warburgovcov). Nezodpovedanou otázkou ostáva Srbsko, o ktorom film nepojednáva. Ale odpoveď sa dá z kontextu filmu tušiť – biznis pre vyvolených. A najlepšia je vojna, ktorá nikdy nekončí – vojna proti neviditeľnému nepriateľovi bez teritoriálneho obmedzenia – vojna proti terorizmu.

Nemenej zaujímavou je časť filmu, ktorá sa venuje založeniu Fed-u (Federal Reserve System) v roku 1913 a zákulisiu, ako k tomu došlo. Vrátane stretnutia na Jekyll Island za účasti nemeckého bankára pochádzajúceho z hamburgskej bankárskej rodiny Warburga, republikánskeho senátora Nelsona Aldricha (ktorého dcéra si mimochodom zobrala za manžela jediného syna magnáta Johna D. Rockefellera a ktorý bol blízkym priateľom J. P. Morgana, ďalšieho prominentného bankára) a zástupcov komerčných bánk, vrátane Harry P. Davisona, (partnera J.P. Morgana). Skutočným cieľom tohoto „lovu na kačky“ bolo formulovanie plánu bankovej a menovej reformy USA, ktorú mal prezentovať senátor Aldrich Kongresu. Kľúčovým bolo víťazstvo Demokratov vo voľbách v roku 1912, čo ohrozovalo prijatie zákona, ktorým sa Centrálna banka mala zriadiť. Demokrati volali po revízii Aldrichovho návrhu, avšak prezident Woodrow Wilson (ktorého kampaň bola financovaná bankárskymi kruhmi a ktorý vtiahol USA do 1. svetovej vojny po zinscenovanom potopení výletnej lode Lusitania torpédami nemeckých ponoriek 7.5.1915 s 1,198 obeťami na životoch) veril, že Aldrichov plán je na 60-70 % dobrý. Prípravy revidovaného zákona sa chopil demokratický senátor Owen za výdatnej pomoci prominentných demokratov C. Glassa a P. Willisa. Warburg však nechcel, aby jeho úsilie vyšlo nazmar a preto argumentoval a hľadal páky na presadenie zákona. Zákon bol nakoniec prijatý v decembri 1913. Vznikol Fed, ako polosúkromná centrálna banka (http://en.wikipedia.org/wiki/Federal_Reserve_System) s obrovským vplyvom elitných amerických bankárskych rodín.

Aby však sme nechodili príliš ďaleko do minulosti, za pozornosť stojí ako príklad nedávne prevzatie 39,5% balíka akcií skrachovanej banky Bear Stearns bankou JP Morgan Chase dňa 24.3.2008 (http://www.bearstearns.com/sitewide/our_firm/press_releases/content.htm?d=03_24_2008). Opäť náhoda? Alebo naplnenie ďalšej kapitoly zo scenára? Nebola hypotekárna kríza USA zinscenovaná s cieľom kúpenia krachujúcich bánk za zlomok ceny bankérskou superelitou tak, ako to bolo začiatkom 20. storočia? A opäť globálnymi finančnými hráčmi? Kedy a kde sa to zastaví a aký je finálny cieľ? Vytvorenie globálneho strachu, dobrovoľné odovzdanie osobných slobôd pod rúškom zachovania bezpečnosti a vstup do dobrovoľného novodobého otroctva. Áno, či nie? Nevieme, avšak čoskoro sa dozvieme.