Minister financií Ivan Mikloš nie je proti znižovaniu daní, uprednostňuje však pokles deficitu. "V čase, keď sa každoročne kvôli deficitu verejných financií zvyšuje dlh krajiny zhruba o 50 miliárd korún, považujem za predčasné hovoriť o ďalšom znižovaní daňového zaťaženia," doplnil Mikloš. Každý deficit znamená budúce rozpočtové výdavky, na ktoré sa získavajú zdroje najčastejšie z daní. "Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby ďalšie generácie nemuseli splácať dlh za to, že my si dnes žijeme nad ekonomické možnosti tejto krajiny," povedal šéf rezortu financií. Priestor pre radikálnejšie znižovanie deficitu sa znižuje s postupným približovaním sa parlamentných volieb. "Snaha o zníženie deficitu spravidla znamená aj nižšie výdavky, čo nebýva najmä politicky veľmi populárny krok," povedal analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Aj on si, podobne ako minister myslí, že sa treba zamerať na schodok. "Pre Slovensko, ktoré chce čo najrýchlejšie splniť maastrichtské kritériá a vstúpiť do eurozóny, je momentálne na základe politického rozhodnutia lepší nižší deficit, a to aj za cenu vyšších daní."
Redukovanie deficitu má priame i nepriame pozitívne dosahy na podnikateľské prostredie v podobe nižších dlhodobých úrokov a vyššej dostupnosti súkromných zdrojov z bánk a iných finančných inštitúcií. Naopak, nižšie dane zvyšujú kúpnu silu firiem a obyvateľstva, a tým aj ich investície a výdavky. "Obe možnosti sú pre zabezpečenie dlhodobého ekonomického rastu dôležité a ťažko možno jednoznačne preferovať niektorú z nich," povedal Matthew Spiegelman, ekonóm americkej výskumnej spoločnosti Conference Board.
Podľa prognostika SAV Viliama Páleníka nie je v tomto a nasledujúcom roku výhodne znižovať dane ani deficit. "Dodatočné daňové príjmy treba použiť na výdavky na rozvojové programy, ako sú investičné stimuly, podpora zaostávajúcich regiónov, veda, technika, inovácie, výskum, vzdelávanie a pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva," odporúča Páleník. Mikloš sa takýmto výdavkom nebráni, ak mu to rozpočet umožní. Podľa neho je však predčasné hovoriť, ako sa zužitkuje predpokladaný pozitívny vývoj rozpočtu. Aj preto odmieta rôzne výzvy na zníženie nepriamych daní. "Delíme medveďa, ktorý ešte stále behá po lese," reaguje minister. Komplexnú analýzu stavu verejných financií, na základe ktorej sa bude rozhodovať, mu jeho tím pripraví až koncom mesiaca. V oblasti výdavkov preferuje Mikloš infraštruktúru a školstvo. "Ak však nedôjde v školstve k potrebným zmenám, zvyšovanie výdavkov v tomto rezorte by nebolo účelné ani dobré," doplnil. Mikloš v konečnom dôsledku nevylúčil ani znižovanie daní, rozhodne by však malo ísť o priame, a nie nepriame (napr. DPH). "V programovom vyhlásení sme jasne deklarovali, že chceme znižovať priame dane a kompenzovať to čiastočne nepriamymi," povedal Mikloš.
V prípade, že by sa po neočakávane dobrom rozpočtovom vývoji malo siahnuť na príjmy verejných financií, malo by sa to podľa Mikloša v prvom rade dotknúť odvodov na sociálne zabezpečenie. "Považoval by som to za racionálnejšie," povedal Mikloš. Odvodové zaťaženie Slovákov patrí medzi najvyššie v únii. "Vysoké odvody znamenajú bariéru pri zamestnávaní ľudí a pritom miera nezamestnanosti je jedným z najväčších a najcitlivejších problémov slovenskej ekonomiky," zdôraznil minister.
Výhody znižovania priamych daní
- peniaze zostávajú v súkromnej sfére, ktorá ich využíva efektívnejšie ako štát
- rastie disponibilný príjem obyvateľstva i firiem
- zvyšuje sa spotreba, investície a úspory, čo podporuje ekonomický rast
- klesá záujem obchádzať daňové zákony a vyhýbať sa plateniu daní
- ekonomika je atraktívnejšia pre zahraničných investorov
Výhody znižovania rozpočtového schodku
- stabilizuje to verejné financie i celú ekonomiku
- nižšie daňové zaťaženie budúcich generácií
- menšie úroky na dlhovú službu
- umožní pokles dlhodobých úrokových mier
- viac peňazí zostáva pre súkromnú sféru