Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podá pravdepodobne ministerstvo hospodárstva kvôli privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Štát pri nej za 49 percent akcií zinkasoval v roku 2002 približne 2,7 miliardy dolárov, čo bolo pri vtedajšom kurze asi 130 miliárd korún.
Podľa právnej analýzy, ktorou sa má v stredu zaoberať vláda, ministerstvo v súčasnosti analyzuje zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR. Tie by mali viesť k trestnému oznámeniu. Inú možnosť, ako právne napadnúť privatizáciu, totiž štát nemá. "Zákon o veľkej privatizácii vylučuje možnosť preskúmať rozhodnutie o privatizácii všeobecným súdom. Nevzťahujú sa naň ustanovenia o správnom konaní," povedal pre HN hovorca rezortu Branislav Zvara. Rovnako sa vláda nemôže obrátiť ani na Ústavný súd. Ale v prípade podozrenia z naplnenia znakov trestného činu táto možnosť ostáva podľa Zvaru otvorená.
Dôvodom na tento postup môže byť podľa zistení HN aj zmluva s privatizačným poradcom a odmena, ktorú mu vyplatil štát. "Zistili sme, že SPP bol predaný hlboko pod cenu. Zistili sme, že privatizačnému poradcovi (Credit Suisse First Boston -- pozn. HN) boli vyplatené extra peniaze. Poradca dostal 31 miliónov dolárov za to, no čo urobil? Veď keby ste videli návrhy, ktoré boli predkladané, to ako keby ste išli predávať chladničku, ale nie SPP," vyhlásil v januári premiér Robert Fico.
"Manévre" okolo SPP považuje Ivan Mikloš, ktorý bol v čase privatizácie plynárenského priemyslu podpredsedom vlády pre ekonomiku, za účelový politický krok. Tvrdí, že nemá výhrady k tomu, aby celá vec bola preskúmaná. Privatizácia plynárenského priemyslu bola podľa neho skúmaná už viackrát. "Nech je to preskúmané znova. Žiadny problém v tom nevidím," dodal. Považuje to však za zbytočné, lebo pri privatizácii nebol podľa neho porušený žiadny zákon.
Najvyšší kontrolný úrad pri kontrole nežiadal podklady od SPP, ale od ministerstva hospodárstva a niektoré skutočnosti sa zisťovali aj cez Fond národného majetku. Závery kontroly však fond na svojej internetovej stránke neuverejnil. Ako uviedol zdroj blízky fondu, dôvodom je, že "ide o veľmi čerstvé zistenia".
Najvyšší kontrolný úrad vydal koncom apríla protokol o kontrole. Ministerstvo teraz analyzuje jednotlivé zistenia úradu a sústredí sa na možnú trestnú zodpovednosť ľudí, ktorí privatizáciu riadili. Potom pripraví a orgánom činným v trestnom konaní oznámi skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. "Nemôžem povedať, čo Najvyšší kontrolný úrad zistil. To už presahuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám," dodal Zvara. Na otázku HN, či štátu ide o spätné získanie predaných 49 percent akcií, odpovedal, že "štát nikdy netvrdil, že sa o to usiluje".
Podľa správy o privatizácii SPP, ktorú začiatkom februára vzal parlament na vedomie, pri predaji minoritného balíka plynární boli porušené viaceré zákony a predajná cena bola pre Slovensko nízka. Ten istý mesiac vláda poverila ministerstvo hospodárstva, aby Najvyššiemu kontrolnému úradu poskytlo dokumentáciu o privatizácii SPP.
Prešetrovanie privatizácie parlamentom, ktorý vyzval na vyšetrovaniu aj Generálnu prokuratúru, však nie je jediné. Jedno trestné oznámenie už podal premiér Robert Fico ešte v časoch, keď bol opozičným politikom. V roku 2003 napadol, že pri predaji podniku mohlo dôjsť k úniku informácií, čo mohlo znížiť jeho predajnú cenu. Úrad špeciálnej prokuratúry trestné stíhanie v roku 2006 zastavil.
StoryEditor