Nepociťoval som doteraz potrebu k uvedenému sa vyjadriť, ale nedávno ma inšpiroval jeden čitateľ, ktorý ma potešil svojou argumentáciou – „a vraj opozícia nemá témy – kontrola najväčšieho balíka peňazí aký bol kedy na Slovensku vydaný nie je dostatočnou témou?“.
Ponúkam Vám zopár tém, na ktorých sa viac alebo menej zúčasťňujem a ktoré považujem za dôležité. A ich riešenie bude dôležité aj pre našu budúcnosť:
- PPP projekty – historicky najväčšia privatizačná akcia je pripravovaná Podozrivo Pod Pokrievkou a pri ktorej sa premiér všetkými silami snaží vyhnúť opozičnej kontrole. Inicioval som stretnutia s ministrom, poslanecký prieskum, interpelácie, oficiálne listy. Je samozrejmé, že budem pokračovať v aktivitách, aby informácií bolo čo najviac.
- Dôchodky – dvakrát som spolupredložil návrh ústavného zákona na ochranu výšky dôchodkov a úspor občanov. Za 17 dní sme zozbierali takmer 130 000 podpisov občanov pod petíciu – to tu doteraz ešte nebolo. Zdá sa, že mimozemská aktivita pani ministerky pokračuje a tak budú pokračovať aj naše aktivity za výšku dôchodkov ľudí a ochranu reformy.
- Energetická stratégia – po podriadenosti si ÚRSO vláda bez mihnutia oka odobrila energetickú stratégiu so 600 miliardovými nákladmi. Pritom reálne neexistuje podpora obnoviteľných zdrojov. Fico vraj „nevytvára tlak na monopoly“, ale v praxi chce dokonca regulovať aj silovú elektrinu, ktorá doteraz regulovaná nebola. Otáznikov neúrekom a ceny stúpajú a stúpajú...
- Euro – bezradnosť Fica a jeho kolegov pripraviť ľudí na túto zmenu bije do očí. Rozpaky po zbabraných tendroch na kampaň vzbudzujú najmä Smerácke výroky – predseda Fico:“zdražovanie bude trestný čin“, podpredseda Paška: “euro nie je programom sociálnej demokracie, ale v záujme Slovenska to urobíme“. Na rozdiel od tých, čo sú za to zodpovední, sa na stretnutiach s občanmi často o eure rozprávame a záujem o naše informačné materiály prekonal očakávanie.
- Transparentnosť vo verejnom živote – vláda najskôr zariadila, aby boli rokovania vlády neverejné. Pokračovalo to záhadnými politickými nomináciami, zrušením povinného elektronického verejného obstarávania a najnovšie je na stole návrh na vytvorenie nového fondu (o energetickej efektívnosti), ktorý len zvýši ceny a opäť bude len netransparentne rozdeľovať peniaze občanov. Tak ako pri predaji SPP, aj pri škandáloch na SPF navrhujeme zverejniť všetky zmluvy. Kto tu teda nechce transparentnosť?
- Hospodárenie štátu – vláda sa s hrmotom zaviazala svojim uznesením znížiť do roka počet úradníkov o 20%. Výsledok – 0,02%. Výrazné čísla, podobne ako ztrojnásobnenie rezervy predsedu vlády, či zdvojnásobnenie kapitálových výdavkov vlády. Takéto čísla si zaslúžia len a len kritiku.
- Ochrana životného prostredia – okrem toho, že vytesnil občianske združenia zo správnych konaní, považuje Fico za nepriateľov aj ľudí, ktorí si chránia svoje okolie – boli sme toho osobne svedkami v Pezinku.
- Tlačový zákon - Mečiarovi sa podarilo vybieliť stránky novín po 3 rokoch vlády, Fico to dokázal už dvakrát za menej než 2 roky. Tlačový zákon v prijatej podobe je hanbou demokratickej krajiny a stále budeme presadzovať zmenu.
- Poplatky za vyňatie z pôdneho fondu – ďalší návrh zákona zbytočne vyťahujúci občanom peniaze z vrecák. Dokonca ani pred rokom 1989 sme nemali taký stav, aby sa muselo platiť na tento účel za postavenie si domu na svojej záhrade, ako je to navrhované dnes.
- Informatizácia – po sporoch vnútri Smeru táto oblasť nemá jedného pána a riadenie sa rozdelilo medzi ministerstvo financií a úrad vlády. Namiesto riešenia problematiky veci stoja a obidva tábory si len brúsia zuby na eurofondy.
Naviac predseda Fico sa tvrdohlavo snaží presviedčať o nedostatku tém a pritom tou najväčšou témou je on sám. On sám vykonáva správu vecí verejných ako diktátor (veď ani sám nezaznamenal v roku 1989 žiadnu zmenu!) a stále je ľuďom viac a viac jasné, že tu nejde o občana, ale o kšefty – či už na pozemkovom fonde, pri odpratávaní snehu, alebo pri stavbách diaľnic.
Verím, že časom bude téma „Robert Fico“ silnieť priamoúmerne s rastom hŕby jeho nesplnených sľubov.