Ten by mal zakázať riadenie firiem ich minoritnými akcionármi. Zároveň chce, aby takúto formu manažérskej kontroly preskúmal Ústavný súd. „Pochybujem, či sa konanie v tejto otázke môže pred týmto súdom vôbec začať. Myslím si, že na odovzdanie manažérskej kontroly nie je nič zlé. Štát si tak necháva spravovať majetok osobami, ktoré sú na to odborne spôsobilé a vedia to lepšie ako štát,“ upozorňuje Marek Benedik z advokátskej kancelárie Havlát & Partners. Fico však trvá na získaní manažérskej kontroly v sprivatizovaných firmách. Čo vyzerá ako boj proti bývalej vláde, nakoniec môže postihnúť nielen zahraničných akcionárov v SPP, ale aj v troch distribučkách Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika.
„Chcem zdôrazniť, že cieľom tejto akcie nie je útočiť na zahraničných investorov,“ povedal po rokovaní vlády premiér. Nový zákon či nález Ústavného súdu by sa však strategických investorov priamo dotkol. Aj keď v ponúknutej kúpnej cene zohľadnili možnosť riadiť a zefektívniť chod svojich akvizícií, dostali by sa do úlohy štatistov. „Naozaj sa musíme zaoberať otázkou, či je to v súlade s ústavou. Ale na to treba právne kroky,“ povedal Fico.
Mediálne hry
V energetických firmách sa zatiaľ premiérových vyhrážok neboja a revolúciu na manažérskych stoličkách neočakávajú. „Tieto vyjadrenia v médiách sme zaznamenali, nepoznáme však paragrafové znenie návrhu zákona ani mechanizmus, ktorým by sa malo do uzavretých zmlúv vstupovať,“ hovorí Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky. „Vychádzame z ostatného spoločného stretnutia vedúcich predstaviteľov energetických spoločností s predsedom vlády v lete roku 2006, na ktorom odznelo, že akcionárske zmluvy sa meniť nebudú,“ dodal Orlovský s tým, že v súčasnej podobe manažérskej kontroly všetky podniky vykazujú stúpajúcu hospodársku výkonnosť. Z nej štát ako majoritný akcionár má takisto stúpajúci príjem do štátneho rozpočtu. Na Ficove sľuby spred pol druha roka si spomínajú aj v Košiciach. „Vtedy sme zaznamenali opakované uistenia predstaviteľov vlády, že nedôjde k zmenám už uzatvorených privatizačných zmlúv. RWE ako vlastník 49 percent akcií spoločnosti považuje proces privatizácie tohto balíka za ukončenú záležitosť,“ vysvetlila hovorkyňa spoločnosti Andrea Danihelová.
Môže, aj nemusí to vyjsť
Premiér Robert Fico sa teraz bude musieť s podnetom obrátiť na Ústavný súd a iniciovať prípravu zákona zakazujúceho riadenie firiem ich minoritnými akcionármi, pravdepodobne na ministerstve hospodárstva. Jeho šéf Ľubomír Jahnátek však o takejto legislatívnej iniciatíve zatiaľ nevie a vyjadrenie premiéra je pre neho „nová informácia“. V súvislosti s privatizáciou SPP však upozornil, že pri základných transakčných dokumentoch došlo za bývalej vlády „veľmi elegantnou formou – cez prílohu k týmto dokumentom – k obídeniu štátu“. Podľa ministra Fico mal asi na mysli to, že treba posúdiť, či takto realizované odovzdanie majority privátnemu investorovi je v súlade so zákonmi. „Ak dostaneme vyjadrenie ústavného súdu a ďalších inštitúcií, na ktoré sme sa obrátili, budeme mať odpoveď, či došlo k porušeniu legislatívy“. Ak sa porušenie zákonov potvrdí, tento stav sa podľa Jahnátka bude musieť zmeniť. Ako povedala hovorkyňa Ústavného súdu Viera Horniaková, návrh na preskúmanie manažérskej kontroly súd zatiaľ nedostal. Jahnátek však upresnil, že na Ústavný súd sa rezort obrátil s požiadavkou o vysvetlenie, či je, alebo nie je možné sprístupniť verejnosti zmluvy o privatizácii SPP. Rezort požiadal dve advokátske kancelárie o celkovú právnu analýzu privatizácie. „Mali by posúdiť celý proces privatizácie v kontexte všetkých transakčných dokumentov“. Len tak sa podľa Jahnátka zistí, či štát, ako vlastník 51 percent akcií SPP má, alebo nemá právo manažérskej kontroly.
Len do budúcnosti
„Ak by aj Ústavný súd vydal takéto rozhodnutie a premiér by ho považoval za priaznivé, upozorňujem, že výklad by aj tak pôsobil len do budúcnosti, a nie spätne,“ dodáva Benedik. Fico však má možnosť zmeniť pomery prostredníctvom zákona. Tým by mohol zakázať riadenie firiem minoritným akcionárom a štát by sa tak napríklad dostal aj do problematického Transpetrolu. „Retroaktivita legislatívy je síce v modernom práve krajne neštandardná, ale niekoľko príkladov možno nájsť,“ hovorí zasa právnik Martin Maisner.