Podľa informácií HN vydala nová námestníčka Slovenského pozemkového fondu nezákonné rozhodnutie o prevode pôdy. Urobila tak ešte v roku 2006, keď šéfovala Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave. Osuská vtedy odmietla vrátiť pôdu v Dúbravke reštituentom, ktorých v roku 1973 štát vyvlastnil. Na pozemky však reštituenti podľa zákona mali nárok. Porušenie zákona zo strany pozemkového úradu v týchto dňoch potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. "Krajský súd rozhodol tak, že rozhodnutie pozemkového obvodného úradu zrušil a vec vrátil odporcovi na nové konanie," potvrdil HN hovorca súdu Pavol Adamčiak.
"Iné" záujmy?
Podľa poškodenej reštituentky, ktorej meno máme v redakcii, sú za všetkým podnikateľské záujmy. Tvrdí, že dotyčnú pôdu vlastnia už súkromné firmy, ktoré chcú na pozemkoch stavať. Poškodení reštituenti chcú dokonca na námestníčku pozemkového fondu podať trestné oznámenie. Osuská je rovnako ako jej predchodca Bríza nominantkou ĽS-HZDS. HN to potvrdil generálny riaditeľ fondu Miloslav Šebek, ako aj hovorkyňa premiéra Silvia Glendová. Ministerka pôdohospodárska Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS) však naďalej trvá na tom, že Osuská bola odbornou nomináciou, nie politickou. O problémoch s porušením zákona ministerka vraj nevedela. "Pre sfunkčnenie Slovenského pozemkového fondu bolo potrebné vybrať ďalšieho človeka do tejto funkcie," reagovala pre HN hovorkyňa ministerstva Katarína Belická. So samotnou Osuskou sa včera nepodarilo celý deň skontaktovať - mobilný telefón mala vypnutý a cez svoj sekretariát nám odkázala, že na naše otázky bude reagovať až dnes.
Poškodení reštituenti chcú veci riešiť ďalej a na Osuskú plánujú podať trestné oznámenie. "Bolo to zneužitie zákona, aby mohli pokračovať iné záujmy." Podľa reštituentky z Bratislavy, s ktorou sa HN včera stretli, chcú na ich pozemkoch stavať súkromné firmy, s ktorými sa HN včera nepodarilo spojiť. "Mali už list vlastníctva, ktorý nemal byť vydaný," tvrdí.
Čakajú 16 rokov
Reštituentka spolu so svojimi súrodencami čaká na vrátenie vyvlastnenej pôdy v Dúbravke už 16 rokov. Žiadosť o vrátenie pozemkov si rodina podala ihneď, ako to bolo možné - teda v roku 1992, keď vstúpil do platnosti zákon o reštitúciách. "V tejto časti bolo vydaných naspäť niekoľko pozemkov už v rokoch 1993 a 1994. Prečo niektorým susedom vydali a niektorým nie?," pýta sa. Rodina vec urgovala aj u samotnej riaditeľky obvodného úradu Osuskej. Tá v roku 2006 vydala záporné stanovisko - pozemky reštituentom nevrátila. "Ak pani Osuská myslela, že ja sklapnem a že nás dostali o rodinné pozemky, tak je na veľkom omyle. Odvolali sme sa na krajský súd, ktorý posúdil všetky tieto pozemky."
(Ne)známa minulosť
Osuská si do kresla námestníčky Slovenského pozemkového fondu sadla vlani v decembri. Ministerka pôdohospodárstva Kramplová ju do funkcie vymenovala po tom, ako fond opustil nominant ĽS-HZDS Bríza - hovorila však, že nejde o politickú, ale odbornú nomináciu. Miesto námestníka pozemkového fondu pritom patrí ľudovcom. Hovorkyňa premiéra Roberta Fica Silvia Glendová HN potvrdila, že námestníčka je nominatkou HZDS. O problémoch s prevodom pôdy v Dúbravke premiér nevedel. "Je to plne v kompetencii ministerky Zdenky Kramplovej."
Minulosť Osuskej vraj nepoznal ani generálny riaditeľ fondu Miloslav Šebek, ktorý je nominantom strany Smer-SD. "Neviem o tom, že porušila zákon." Šebek tiež pre HN povedal, že ministerku v decembri žiadal, aby zrušila štatút námestníka. Na otázku, či je Osuská politická nominantka, Šebek povedal: "Aká je to nominácia iná, keď ju prinesie ministerka a na post HZDS ju vymenuje? Je taká ako moja, takže ak moja je, tak aj jej." Hovorca Slovenského pozemkového fondu Ľudovít Kaviak informoval o tom, že Osuská už na fonde pracovala aj v minulosti. "Od 1. januára 1997 do 15. januára 2004 ako vedúca oddelenia reštitúcií." Na fond sa teda dostala ešte za vlády Vladimíra Mečiara.
Prečo odišiel Branislav Bríza
Osuskej predchodca na poste námestníka pozemkového fondu Branislav Bríza (nominant ĽS-HZDS) v čase, keď na pár dní zastupoval generálneho riaditeľa, podpísal niekoľko sporných prevodov pôdy na reštituentov. K lukratívnym pozemkom vo Veľkom Slavkove sa neskôr dostala firma GVM, údajne blízka HZDS. Podľa niektorých odhadov mali hodnotu 1,5 miliardy korún, GMV dala za pozemky reštituentom 13 miliónov. Po medializovaní kauzy a tlaku koaličných partnerov Bríza z funkcie odstúpil. Prípad vyvolal najvážnejšiu krízu vládnej koalície.