Ľudia míňajú viac, hrozí tlak na ceny

Slovenská ekonomika v treťom kvartáli tohto roka prekonala svoj iba niekoľko mesiacov starý rekord a stúpla o 9,4 percenta. Hovorí o tom spresnený odhad Štatistického úradu, ktorý tak potvrdil predbežné čísla zverejnené v polovici novembra. Hoci je rýchly rast hrubého domáceho produktu na prvý pohľad výlučne pozitívnym výsledkom, jeho štruktúra už pre budúcnosť naznačuje riziká, ktoré by sa mohli premietnuť aj do drahších úverov.
Pod vysoký rast ekonomiky sa okrem rastúceho zahraničného dopytu (exportu), ktorý stúpol o 8,5 percenta medziročne, podpísala aj čoraz vyššia spotreba domácností. Tá rástla o 8,3 percenta, čo analytikov prekvapilo najviac. "Napríklad čísla z maloobchodu nedávali tušiť, že rast spotreby bude takýto vysoký," hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Aj podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka maloobchodné tržby naznačovali v tejto oblasti skôr spomaľovanie.
Čísla z maloobchodu však nemohli ekonómov dostatočne varovať, že ľudia sú ochotní zvyšovať svoje výdavky takýmto tempom. Peniaze totiž míňali viac najmä na služby, a nie na klasické tovary.
Ak by ich ochota utrácať bola naďalej vysoká a spotreba razantne rástla, do budúcnosti to môže priniesť problém v podobe tlaku na rast cien. Nízka inflácia je pritom jedným z hlavných kritérií, ktoré musí Slovensko splniť na prijatie eura v roku 2009.

Ľudia míňajú viac, hrozí tlak na ceny
Ochota viac utrácať je podľa analytikov vysoká aj pri zohľadnení rastu miezd. Tie išli v treťom kvartáli roku 2007 medziročne nahor o 6,8 percenta a priemerný Slovák tak zarába mesačne 19 514 korún. Reálne, teda po zohľadnení rastu cien, bol rast platov 4,2-percentný. Spotreba domácností však rástla rýchlejšie než platy.
Podľa Koršňáka nie je tento vývoj zatiaľ alarmujúci, keďže platy rastú stále pomalšie než je celkový rast ekonomiky a produktivity práce. Nemali by teda vznikať dopytové tlaky, ktoré by sa mohli negatívne prejaviť na inflácii.
Napriek tomu sa podľa neho bude musieť Národná banka Slovenska v budúcnosti zaoberať aj týmto faktorom.
Pribrzdiť výdavky
To, že rast výdavkov domácností bude nutné pribrzdiť, pripúšťa aj člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor. "Zrýchlenie rastu konečnej spotreby domácností zatiaľ neznamená okamžité inflačné riziko, pokračovanie tohto trendu však môže v budúcnosti priniesť dopytové tlaky," hovorí. Hoci podľa neho reálna produktivita práce stále predbieha rast reálnej mzdy, v najbližších štvrťrokoch bude potrebné analyzovať všetky signály najmä z trhu práce. "Pri pohľade do budúcnosti je preto podľa môjho názoru na mieste, aby tak menová, ako aj fiškálna politika vplývala na ekonomiku reštriktívne," dodal Ódor.
Reštrikciou, ktorá vplýva na míňanie domácností, je najčastejšie zdvihnutie úrokových sadzieb centrálnou bankou. To vedie k zdražovaniu úverov a vyšším úrokom pri vkladoch. Ľudia sú tak motivovaní menej míňať a viac šetriť.
To, že tak centrálna banka urobí, však nie je isté. Nateraz je však pravdepodobné, že zlacňovanie úverov nie je na programe dňa.

Sme tretí najrýchlejší
Rast HDP Slovenska o 9,4 percenta je tretím najlepším výsledkom v celej Európskej únii. Tretí kvartál mali podľa údajov Eurostatu lepší v Litve, kde HDP stúpol o 11,6 percenta. Na druhom mieste skončilo Lotyšsko s 11,1-percentným rastom HDP.