Dohoda, ktorú spočiatku nikto nebral príliš vážne a príčinou jej vzniku boli protesty šoférov kamiónov, ktorí trávili nekonečné hodiny na hraniciach. Schengenská dohoda však rokmi nadobudla na sile tak, že dnes po nej "baží" každý nový člen Európskej únie. Odvčera je súčasťou zóny voľného pohybu osôb a tovaru aj Slovensko.
Za jej vznik sa zaslúžilo Nemecko a Francúzsko spolu s krajinami Beneluxu, ktoré v roku 1985 podpísali Schengenskú dohodu. "Trvalo to však ďalších pár rokov, kým ju ratifikovali. Pôvodne, s výnimkou Holandska, ju totiž nikto nebral príliš vážne. Považovali ju skôr za jednu z tisícky deklarácií, ktoré vyjadrujú nejaké prianie, ako konkrétny cieľ," povedal pre HN Peter Brťka z portálu Euractiv.cz.
Podobného názoru je aj starosta malej luxemburskej dedinky Schengen Roger Weber, kde zmluvu pred niekoľkými rokmi podpísali. "Vtedy nikto ani len nesníval o takom obrovskom úspechu. Pri podpise zmluvy neboli ani hlavy štátov, ani predsedovia vlád, poslali len štátnych tajomníkov," povedal Weber pre HN. Práve podľa názvu obce dostala meno aj zmluva, ktorá sa stala podstatou postupného zrušenia kontrol na hraniciach.
Dnes tvorí schengenský priestor 22 členských krajín Európskej únie, Nórsko a Island sú pridruženými krajinami.
StoryEditor