"Od rána sa takmer všetky naše televízne štáby vydali na miesta, kde mohli získať informácie potrebné na vytvorenie obrazu o vývoji situácie v Prahe, no aj na ďalších miestach našej republiky," prihováral sa 20. novembra 1989 Štefan Nižňanský televíznym divákov zo štúdia federálnej Československej televízie na pražských Kavčích horách. Bolo tri dni po zásahu polície proti demonštrujúcim študentom na pražskom Václavskom námestí, začínala sa nežná revolúcia. Boli to prvé televízne zábery štátnej televízie, ktoré hovorili o zlomení moci všadeprítomnej komunistickej strany. Nový šéf Slovenskej televízie Štefan Nižňanský bol v tom čase hviezdou televízneho spravodajstva.
1989. Symbol televízie
Nižňanský pracoval v televízii od roku 1978. Za trinásť rokov urobil v socialistickom médiu skvelú kariéru - stal sa najmladším šéfom vnútropolitickej redakcie, najmladším moderátorom slovenských Aktualít, federálnych Televíznych novín. "Patril som medzi špičkových moderátorov a ľuďom som chodil raz za mesiac na celý týždeň do obývačiek cez zvučku Televíznych novín, o pár dní neskôr v tom istom mesiaci ešte raz na celý týždeň v Aktualitách," spomína v rozhovore z marca 2006 pre portál osobnosti.sk. Podobné pozície mohli v stranou cenzurovanom spravodajstve zastávať len preverení, osvedčení ľudia. Napriek tomu o prelomovom období hovorí ako o skúške, v ktorej obstál - napriek tlakom zo strany mocenskej garnitúry aj revolucionárov. "Mám novinárske i ľudské svedomie čisté, v tých dňoch sme robili presne to, čo od nás spoločnosť očakávala," tvrdí po rokoch v rozhovore pre ľavicový týždenník Slovo. "Bol v tom čase mojím šéfom a môžem o ňom povedať len to najlepšie - absolútny profesionál a čestný človek, nikdy sa neznížil ku komunistickým praktikám," hovorí Pavel Jacz, bývalý redaktor Československej televízie a jeden z neúspešných kandidátov na riaditeľa STV.
V sieni slávy
Rodák z Bratislavy, ktorý vyrastal v Dunajskej Strede, sníval o novinárčine a hokeji od štúdia na gymnáziu - namiesto žurnalistiky však napokon vyštudoval pedagogickú fakultu. Štúdium práva a žurnalistiky mu údajne pokazil kádrový profil - otec bol hlboko veriaci a sestry rádové sestričky. Pôsobenie v televízii ukončil v roku 1990, mnohých potom prekvapilo, že Nižňanský sa ako tvár bývalého režimu objavil v Národnej rade SR ako nezávislý poslanec na kandidátke SDĽ. V rokoch 1992 až 1993 bol nezávislým poslancom Federálneho zhromaždenia, potom sa dal na podnikanie.
Bol spoluautorom projektu spotrebiteľského splátkového systému Unikredit, developerom akciovky Transinvest, pôsobil v spoločnostiach Infevo, Investičná s. r. o., či Slovenský manažérsky investičný fond. V roku 1997 ho prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Dušan Pašek urobil hovorcom zväzu a hokejovej reprezentácie. Z tohto obdobia píše spomienkovú knihu Lesk a bieda hokejových kurtizán. Až do roku 2003 pôsobil vo zväze ako marketingový riaditeľ - vytvoril Sieň slávy slovenského hokeja.
Späť v médiách
K médiám sa vrátil v rokoch 2005 až 2007, keď pôsobil ako šéfredaktor spravodajstva a člen vedenia Rádia Okey. Dnes vlastní reklamnú a PR agentúru Stefany Film. Ako režisér a scenárista sa venuje televíznej dokumentárnej tvorbe - obľúbenými témami dvadsiatky dokumentárnych filmov, ktoré režíroval, sú voda, jaskyne a vo všeobecnosti ekológia. Pracuje tiež ako lektor Moderátorskej školy Bratislava pri Inštitúte modernej komunikácie.
StoryEditor